The Styles Triplets || h.s (Slovak Translation)

24.časť

Harryho pohľad

Marcel mal kurevskú pravdu. Nikdy sa nezmeníme. Musím priznať, že stále chcem Olíviu dostať. Je to asi jediné dievča, ktoré mi hneď neskočilo do náruče, ako každé druhé dievča v škole. Čo je dôvod, prečo sa mi páči, je veľmi ťažké ju dostať. Aspoň si to myslím? Zdá sa, že ma viac radšej Marcela a Edwarda. Im venuje väčšiu pozornosť ako mne. Mal by som byť urazený? Nerád sa chválim, ale ja som oveľa príťažlivejší a láskavejší než Edward a Marcel. No, Marcel je oveľa milší, ale aj tak. Edwarda som porazil v hre Landslide.  

"Nikto sa nezmení behom niekoľkých minút," nakoniec som prehovoril. Vlastne mám pravdu.

Nikto sa nemôže zmeniť behom niekoľkých minút.

"Chce to čas a proces."

"Áno, a som si istý, že ja sa nikdy nezmením," Edward sa zasmial a Marcel sa na neho zamračil.

"Nenechal si ma dohovoriť," priškrtene povedal, "mám na mysli, samozrejme, že na teba nebudem tak tvrdý. Je to zvyk, a myslím, že je mi to ľúto."

"Ty myslíš?" Marcel zdvihol obočie.

"Tak ako povedal Harry, bude to trvať nejaký čas, kurva," Edward zavrčal. Marcel a ja sme sa zasmiali. Má pravdu, Edward sa nikdy nezmení.

Marcelov pohľad

Bol som doma skoro celý týždeň. Doktori hovorili, že do školy nemôžem ísť aspoň týždeň a pol. Čo znamená, že som presne 3 školské dni zostal doma. Teraz je štvrtok. Len minulú stredu, sa všetko stalo. Pripadá mi to, ako by sa to stalo včera. Každopádne, ma neustále pozorujú, pretože si myslia, že by som sa mohol pokúsiť znova zabiť. Takže som pekne pod zámkom. Navyše, Harry mi povedal, že celá škola vie o tom, čo sa stalo, takže o mne mesto hovorí. Teraz je to oveľa horšie. Vždy som bol tak rozčúlený, nikto nevedel, kto som, s výnimkou lúzereské trojča, ale teraz som samovražedný netvor.

"Hej, budeš potrebovať niečo, než odídem?" Harry strčil hlavu do mojich dverí.

"Nie, som v pohode. Aj tak potrebujem dokončiť úlohu, ktorú si mi včera dal," povzdychol som si.

"Tie ostatné si dokončil?" zhíkol.

"Áno, som múdry," obaja sme sa zasmiali.

"Ponáhľaj sa debil! Prídeme neskoro," počul som Edwarda zakričať.

"Ahoj," Harry odišiel z izby.

Od tej doby, čo som prišiel z nemocnice, mi veľmi pomáhali. Edward sa dokonca rozhodol obliecť ako ja a pracovať v komiksovom obchode. Samozrejme, že sveter zakryl jeho tetovania, ale stále mál na perách tie svoje krúžky a tiež aj na obočí. Dal si ich preč, kým mi nebude lepšie, aby som sa tam mohol vrátiť ja. Leeroy sa tu dokonca zastavil a doniesol mi nejaké komiksy a lego modely. Ešte som ich neotvoril, ale potom si na ne nájdem nejaký čas. Som v nich naozaj dobrý, takže by to nemalo trvať dlhšie ako pár hodín.

Po 20 minútach som konečne vyliezol z postele a z batoha vytiahol domácu úlohu. Vytiahol svoje poznámky a iPad. Nepotrebujem učebnice, môžem použiť iPad a tiež on-line učebnicu.

"Ahoj zlatíčko," prišla mama.

"Ahoj mami," nepozrel som sa na ňu, len som pokračoval vo výpočtoch domácej úlohy.

"Čo to robíš?" sadla si na okraj postele.

"Domácu úlohu," konečne som sa na ňu pozrel a upravil si svoje okuliare. Nemala na sebe šaty alebo tak niečo. Mala džínsy a jedno z Gemminých vysokoškolských tričiek.