The Styles Triplets || h.s (Slovak Translation)

12.časť

Edwardov pohľad

"Ahoj, chlapci!" Harryho sprostá drzá idiotská úškrňajúca tvár prišla ku Marcelovi a mne.

"Drž hubu!" zavrčal som.

"Čo je do pekla? Čo ti sadlo na nos?" Harry sa zasmial.

"Vieš, čo mi sadlo na nos! Správaš sa, ako by sme ťa s ňou práve nevideli. Ona ťa kurva objala," podotkol som.

"Žiarliš?" usmial sa. Bol na seba pyšný.

"Nie," klamal som.

"Tak v čom je problém?" rozhodil rukami do vzduchu.

"Drž hubu a vezmi nás domov," prešiel som okolo neho a smeroval som von.

Ten kretén si myslí, že sa k nej dostane skôr, než ja. Áno, je to môj brat a vyzeráme úplne rovnako, s výnimkou, že ja mám tetovania na rukách a viac zastrašujem ľudí. Čo sa týka Harryho, každé dievča nad ním slintá. Ale toto dievča nad ním slintať nebude.

Marcelov pohľad

Nemala som slov celú jazdu domov. Sedel som na zadnom sedadle, ako zvyčajne, pretože som nechcel s Edwardom bojovať o predné sedadlo, aj keď viem, že by ma zabil.

Akonáhle sme sa dostali domov, vyšiel som z auta a šiel som rovno do domu naplánovať to, čo som chcel urobiť, aby otec nezabudol na Harryho a Edwardové domáce väzenie, takže nebudú môcť ísť na party. Je to ľahká úloha povedať mu, a pripomenúť, že majú domáce väzenie, ale tak, aby nebol ani jeden nablízku. Tak som sa rozhodol, že vytiahnem tému o tom ako sa Edward a Harry vždy bijú.

"Ahoj, ocko," bol v kuchyni a jedol zvyšky Bethinej torty z pred dvoch dňoch.  

"Ahoj, synček, ako bolo v škole?" oblizol si prebytočnú čokoládu z prstov.

"Dobre. Spravil som skúšky. Nie veľké," zmenil som tému, "každopádne sa nikdy nedozvieš, prečo sa Harry a Edward vždy bijú? "

"Nie?" jeho tvár sa zamračila, "možno preto, že sú chlapci a no veď vieš... bratia."

"Áno. Chápem, ale Harold a ja sa nebijeme, ako on a Edward," spojil som si ruky, ako som čakal na jeho odpoveď.

"No... Harry," zdôraznil jeho meno, "on má vlastne slabosť pre Edwarda, však vieš, "povedal naberajúc si vidličkou tortu.

"Áno, ale nedesí ťa, že sa bijú skoro každý deň?" spýtal som sa.

"O čo ti ide, Marcel?" znel trochu otrávene.

"Odpovedz na otázku!"vykríkol som.

"Áno, desí ma to," konečne odpovedal.

Kývol som hlavou. Skvelé.

"Takže ten trest.." pokračoval som.

"Aký trest?" Perfektné! Pomyslel som si.

"Však vieš, ten trest, ktorý si nám dal. Máme domáce väzenie, pamätáš? Preto ako rodičia nám nedovolíte, aby jeden z nás opustil obvod tejto domácnosti a nemáme povolené byť v kontakte s hocikým, a tým hocikým, mám na mysli niekoho, kto sa pokúsi odvrátiť našu pozornosť od procesu našej lekcie z našich rušivých sporov," nadýchol som sa. Môj otec bol úplne zmätený, ale súhlasil.

"Dobre..." Vstal,"dobre synak. Áno máte domáce väzenie. Takže choď hore."

"Ďakujem ti za tvoj čas," odstúpil som a bežal som hore do svojej izby.

Harryho pohľad

Ozvalo sa klopanie na dverách, zatiaľ čo som si obliekal tepláky a obyčajné čierne tričko pre pohodlie.