The Styles Triplets || h.s (Slovak Translation)

1.časť

Styles bratia spolu veľmi dobre vyrastali. Nielen preto, že boli trojčatá, ale aj preto, že spolu trávili každú minútu dňa.

V skutočnosti si boli veľmi blízki, celá rodina milovala 3 chlapcov, vzhľadom k ich postoju k sebe navzájom a ako dobre spolu vychádzali. Vyrastanie bolo pre nich jednoduché. Obaja rodičia boli právnici a boli veľmi bohatí. Chlapci šli na dobré školy a milovali jeden druhého ako deti.

Ale ako rástli, trojčatá sa začali meniť. Nie spolu, ale samostatne. Marcel začal byť viac fascinovaný do školy a uisťoval sa, aby boli jeho známky čo najlepšie. V skutočnosti držal krok s najnovšími historickými novinkami, rovnako ako jeho zmysel pre módu. Nosí nohavice vytiahnuté až po pás a vždy má na sebe kašmírovú vestu. Ponožky má vytiahnuté až nad členky. Jeho oči zdobia veľké obdĺžnikové okuliare. Nikdy nezbalil žiadne dievča v škole.

Edward bol rebel. Nestaral sa o nič. Bolo pre neho viac byť  v jeho kapele a stať sa rockovou hviezdou. Bol drzý chlapec a mal tetovania po celom tele. Nie je veľa dievčat, ktoré by s ním chceli niečo mať kvôli jeho minulosti a podvádzaní jeho predošlej priateľky, ale ešte stále ho chce dosť dievčat kvôli jeho atraktívnosti. Hovorí svojim dvom bratom, že sa majú uvoľniť a byť ako on. Oni však nenávidia skutočnosť, že ich brat má toľko tetovaní.

Potom je tu Harry. Očarujúci. Gentleman. Muž žien, a najobľúbenejší chalan na strednej škole. Harryho každý miluje, pretože je milý a trochu rebel, ale nie tak ako Edward. Žartuje tu a tam pre trochu vzrušenia. Žije pre večierky a každý ho zbožňuje.

Harryho pohľad

"No tak človeče, prestaň s tým!" povedal som Edwardovi. Strčil do Marcela, ktorý sa snažil v kuchyni učiť a začal ho vyrušovať. 

"Edward, prestaň! Snažím sa učiť," Marcel odstrčil Edwardovu ruku preč.

"Prečo by som mal?" Edward znova udrel Marcela po hlave, aby sa prestal učiť.  

"Ed, no tak prestaň!" bránil som Marcela. Cítil som sa zle, že Edward vždy do neho zabŕda.

"Fajn, ako chceš," rozhodil rukami a prešiel k chladničke. Otvoril si pomarančový džús a napil sa priamo z neho.

"To je nechutné," znechutilo ma, že sa Edward odvážil napiť priamo z krabice.

"Čo je? Upokoj sa, sme jedna krv," povedal, pri tom ako sa znova napil a potom krabicu odložil naspäť.

"Vieš," začal Marcel, " že poháre vynašli pre určitý dôvod."

"Drž hubu, Marcel," zavrčal Edward.

Marcel nevinne sklonil hlavu dole. Edward vždycky ponižoval Marcela. Len preto, lebo vedel, že s tým Marcel nič neurobí.

"Nechaj ho na pokoji, Ed," povedal som. "Má pravdu. Používaj ten sprostý pohár."

"Ale už nie som smädný," Edward idiotsky skonštatoval.

"Ty si taký idiot," strčil som do neho, ale rovnováhu udržal.

"Nestrkaj do mňa," hneval sa.

"Čo s tým urobíš?" argumentoval som, stojac čelom k nemu.

Uškrnul sa, a potom do mňa strčil. Udržal som rovnováhu, pričom som sa za ním rozbehol. Zaboril som hlavu do jeho brucha a chytil sa jeho trupu. Leteli sme na gauč do obývacej izby a začali sme zápasiť. Vytlačil som Eda z pohovky a skočil po ňom, držiac ho v náručí. On sa potom vykrútil a zatlačil ma na podlahu. Podarilo sa mi dostať z jeho zovretia. Zhodil vázu s kvetmi, hneď ako to mama započula, prišla.