War [Calum Hood]

4.

„Super ste boli!"Pribehla som k chalanom po skončení zápasu,ktorý mimochodom vyhrali.
„Snáď stále sme" Uchechtla som sa a všetkých ich objala.Veď to poznáte..Skupinové objatie.
Títo ľudkovia mi hrozne prirástli k srdcu.Sú ako moji starší bratia,ktorých som nikdy nemala.Teda až na Louisa.Toho tak samozrejme neberiem.Keď už sme pri ňom..Kde vlastne je?
„Chalani?" Všetci sa na mňa pozreli. „Kde je L-"
„Tréner ho potreboval.Neboj,za chvíľu je tu" žmurkol na mňa Luke a ja som sa na neho usmiala.
„Liv? Nešla by si s nami na pizzu? Musíme to víťazstvo predca osláviť!"
„Ehm..T-tak..Ja neviem."
„Žiadne neviem! Ideš a hotovo!" Ach jaj..Veď môj názor je pri nich úplne zbytočný.
„Počkám von" Povedala som a bez čakania na odpoveď odišla.
Sadla som si na lavičku a z vrecka vybrala svoj mobil.
4 zmeškané hovori od otca.To zas bude..Bože.
Nezavolala som mu naspäť pretože presne viem čo chcel,a čo by mi povedal.
„Láska nevadí ti že s nami pôjdu aj chalani?" ozval sa za mnou zrazu Louis.S úsmevom som nesúhlasne kývla hlavou a pobozkala ho.
„V pohode"
„Naozaj?"
„Ty mi neveríš?" zasmiala som sa.
„Tebe? Jasné že nie."
„Nie? Nie? Tak dobre" A takto začala moja hra na urazenú.Otočila som sa mu chrbtom a prestala s ním komunikovať.
„Nérób!" objal ma zo zadu,no ja som ho hneď odstrčila.
„Hádam ste sa nepohádali! To by bola škoda.Asi by som sa aj rozplakal" Alex napodobnil plač a všetci naokolo sa začali smiať.
„No tak to potom môžeš začať" nenápadne som žmurkla na Louisa,ktorý okamžite pochopil o čo mi ide.Schmatol ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.
„Pochváľ sa im nech aj oni vedia čo si zač!" Bože najradšej by som vybuchla od smiechu.
„Bola to iba pusa! Nič viac! Nič! Nemôžem za to ako moc si žiarlivý!"
„Vieš čo? Lezieš mi na nervy!"
„Tak sa so mnou rozíď keď som taká zlá!"
„Fajn!"
„Fajn!!"
Bolo komické pozerať sa na ich nechápavé a prekvapené výrazi.
„P-počkať! To predca nemôžete!"
„A prečo nie?! Chodíš s ňou ty,alebo ja?"
„T-ty ale.."
„Tak vidíš!"
„Vy dvaja sa rozídete jedine cez moju mŕtvolu!"
Uškrnula som sa.
„Louis drž ma! Drž ma!"
„Zase si z nás robíte srandu,že?"
Obaja sme sa milo usmiali.
„Neznášam vás.Už som sa zľakol! Toto mi nerobte..A..Už by sme mohli ísť,nemyslíte?"
Pobozkali sme sa a ruka v ruke následovali chalanov.
Neviem prečo,ale otočila som sa.Vtedy som kúsok za nami zbadala Cala.
„Stojte! Nepočkáme ho?"
Nová časť :) Páči sa vám zatiaľ príbeh?^^