War [Calum Hood]

18.

Liv
Povedala som mu všetko..
Od okamihu,kedy som od mami dostala gitaru,cez jej smrť až po dnes.Počas toho ako som mu to hovorila sme si obaja uprene pozerali do očí,pričom sme ani raz neuhli pohľadom.
„A...To j-je mi ľúto.." Povedal po chvíli a prehrabol si vlasy.
„Už je to za mnou..Síce to,že tu s nami nie je mama ma dosť bolí, ale..Čo sa malo stať,stalo sa.Nemôžem to už nijako ovplyvniť"
Objal ma.Už zase..
Jeho objatia ma upokojovali a cítila som sa v nich bezpečne.
„Cal?"
„Áno Liv?"
„Povyšujem ťa na kamaráta.." usmiala som sa naňho a on ma stisol ešte pevnejšie.
Zasmial sa a ja s ním.
„To by sme mali poriadne osláviť!"
„Mnó..Ak si zabudol, ešte stále som "chorá" nadvihla som jedno obočie.
„Prosím ťa! Tvoj otec ma zbožňuje.Myslím,že by ťa so mnou pustil hockde za všetkých podmienok"
„Niekto tu má veľké sebavedomie"
„Stavíš sa?"
Prikývla som a tak sme sa rozbehli dolu.
„Oci? Však ma s ním nikde nepustíš??" zhúkla som naňho zadychčane.
„Pravdaže ťa pustím!" povedal rozhodne „Nemusíš sa pýtať takéto sprostosti"
„Al-le..Ale..Ale.."
„Mám pocit že som vyhral" zašepkal mi natešený Cal.
„Ale oci! Nemôžeš ma sním len tak niekde pustiť! V-veď som chorá! A navyše..Čo ak je to nejaký úchyl,narkoman,predofil alebo-" prerušil ma.
„Zlatko.Za prvé:Vidím že ti už nič nie je.Za druhé:Pochybujem že takýto milý chlapec by ti bol schopný niečo urobiť.Navyše pedofil byť nemôže keďže ste približne v tom istom veku..No a za tretie..
Načo sa ma pýtaš či ťa s ním niekde pustím,keď ma potom presviedčaš aby som ťa nepustil nikde?"
Páni.Na toto som už vážne nemala čo povedať.Zato Calum sa usmieval ako slniečko na hnoji a rozprával sa s mojím otcom o tom,kedy ma donesie domov.
„Nebojte,ani sa jej nedotknem!"
„To ti ani neodporúčam" zasmiali sa obaja.„Tak ahojte"
Pozdravil nás a zavrel za nami dvere.
„Tak? Kde ideme?" opýtala som sa ho hneď ako sme vyšli z domu.
„Nechaj sa prekvapiť"
Prekvapenie? Milujem prekvapenia!
„Fajn.."
-------------------
Celou cestou sme sa rozprávali a smiali.Je neuveriteľné ako mi v podstate neznámy chalan dokáže vyčariť úsmev na tváry v tejto situácii..
„Zavri oči"
„Načo?"
„Proste ich zatvor!" prikázal mi a tak som ho napokon poslúchla.
Chytil ma za ruky a niekde ma viedol.
Nič som nevidela (logicky),no počula som hudbu.
Jemne som sa usmiala.
„Sme tu." oznámil mi.
Otvorila som oči a to čo som zbadala niečo,čo ma ozaj prekvapilo.
„A-ako si v-vedel..?" ...
Nová časť :)) Páčila sa? :))