War [Calum Hood]

25.

Liv
„Nemôžeš to pokaziť! Ak ten test nenapíšeš aspoň na štvorku,vlastnoručne ťa sejmu!“ poskočila som so zaťatými päsťami a obaja sme sa začali smiať.
„To aby som sa posnažil“
„Tak veľa šťastia.Budem na teba myslieť celú angličtinu“ Objala som ho okolo pásu.Usmial sa a vošiel do svojej triedy.
Dúfam že to zvládne..
-------------------
Celú hodinu som sa nedokázala sústrediť na nič iné ako na myšlienky o Calovy.
„Liv“ okríkla ma učiteľka „Odpovec mi na otázku..“
Nechápavo som sa na ňu pozrela a ona sa zamračila.
„Ehm..“ prehtla som nasucho.
„Čo je také dôležité že nedávaš pozor na mojej hodine?“
„J-ja..N-no..“
„Už ma to prestáva baviť! Neustále si myšlienkami úplne inde ako by si mala.Rada by som sa porozprávala s tvojim otcom“
Nie..To nedopustím.Odkedy sa sním po prvý krát rozprávala,je doňho šialene zamilovaná.Toto má byť iba zámienka aby sa s ním mohla stretnúť.Avšak..Nepodarí sa jej to.
„Dobre.Poviem mu,aby sa zajtra zastavil.Alebo..Nechcete rovno číslo? Môžete ho pozvať na rande alebo tak!“
Povedala som naštvane.Nadvihla jedno obočie a celá červená ukázala na dvere.
„Do riaditeľne! A rýchlo!“
S jemným úškrnom som sa postavila a pozrela na ňu.
„Sorry, but you're not his type“ (Snáď som to napísala dobre:D)
Spokojne som si odkráčala preč z triedy.Som si vedomá toho že z toho budem mať prúser ale..No čo.Nezrúti sa celý svet.
Sadla som si na sedačku pred riaditeľňou a čakala,kým ma zavolá dnu.
-------------------
„Ach..Liv,vieš dobre že takéto správanie sa na tejto škole netoleruje.Budem z toho musieť vyvodiť dôsledky.“ povedal ustarostene riaditeľ.Vydýchla som si.Mala som zlý pocit že to dopadne inak.Nestalo sa.
„Za všetkým čo som povedala si stojím a neľutujem toho!“
„Takže tvoj trest znie nasledovne:
Iste sa k tebe dostala informácia o tom,že chlapcom ktorý hrajú futbal sa končí sezóna.To znamená že onedlho ich čaká posledný zápas.
Po tebe chcem jednu jedinú vec..Pripojíš sa k roztliečkavačkám,ktoré budú tíchto chlapcov na záverečnom zápase podporovať.“
Nie,nie,nie a sto krát nie! Zo mňa žiadnu roztliečkavačku nikto neurobí!
„To neurobím!“ zahlásila som rozhodne.
„Mám aj druhú variantu ak sa ti táto nepáči.Vylúčim ťa.“
Vyvalila som naňho oči.
„To mi nemôžete urobiť.Som v maturitnom ročníku“
„Pozri..Bola si tu už toľko krát že môžeš byť rada že som to neurobil už dávno..Takže?“
Vzdychla som si.
„Fajn..Budem roztlieskavačka“ pretočila som očami a on sa víťazoslávne usmial.
„Výborne.Choď za trénerkou.Tá ti podá ďalšie informácie.“
Už som nič nepovedala.Zabuchla som za sebou dvere a rozbehla sa pred triedu kde sa práve nachádzal Cal.
Akurát zazvonilo a tak som naňho ani nemusela dlho čakať.
Hneď ako som ho zbadala nahodila som široký úsmev a pevne ho stisla.
„Ako si to zvládol?“
„Ďakujem,ďakujem,ďakujem! Bez teba by som nevedel nič.Dal som to!“
Zkríkol a zatočil ma vo vzduchu.
Neviem čo to do mňa vošlo,ale dala som mu pusu...Čože..J-ja som ho naozaj pobozkala? Nie..To som nemohla urobiť..Sakra.
Nová časť :)) Kukáte hokej? :DD