War [Calum Hood]

27.

Je piatok a ja som Ashley navrhla,že u nás môže prespať.Bez váhania prikývla a tak sme sa vybrali k nej po veci.
Býva iba s mamou,pretože ich jej otec opustil.
„Asi to tak bolo lepšie..Aj tak sme nemali dobrý vzťah.Je mi však ľúto mami.Snaží sa nahovoriť sebe aj okoliu že je s tým v pohode,no ja viem že ju to bolí a veľmi jej chýba.."
Presne toto boli jej slová ktoré mi povedala keď ma s tým oboznámila..
Je mi jasné že ani jej to nie je ľahostajné,ale nechce s tým nikoho zaťažovať,lebo je to jej osobná záležitosť.
Úplne ju chápem..
-----------------
„Ľúbim ťa mami! Ahoj" zakričala Ashley a zabuchla dvere.
Nasadli sme do jej auta a odviezli sa až ku mne.Teda..Cestou sme sa ešte zastavili v obchode.
„A nebude to tvojmu otcovi vadiť?"
„A čo by mu malo vadiť?" zasmiala som sa „Bude celý šťastný!"
Vzdychla si.
„Tak fajn"
Odomkla som vchodové dvere a v pätách s Ashley som vstúpila dnu.
„Oci! Sme doma!"
Ku podivu som sa nedočkala odpovede..
„Počkaj pôjdem a pozrieť do obývačky či nezaspal" usmiala som sa a rozbehla sa do vedľajšej miestnosti.
Nik ani nič okrem malého papieriku tam nebol.
Ahoj srdiečko.Prídem až zajtra poobede..:) Tvoj ocko ❤
„Ashley? Máme voľný dom!" Zapišťala som na plné hrdlo a hodila sa na gauč.Ani som sa nenamáhala vyzuť.Ach.Kebyže to vidí oco,asi ma prefacká.
„Voooou! Tákže..Babská jazda?" S jemným úškrnom som prikývla a pozrela na svoj mobil.
Neviem prečo,ale dúfala som že sa mi ozve Cal..Och bože nie! Už na neho nechcem myslieť!
----------------
Ležíme na posteli a rozprávame sa,ako inak,o chalanoch.
„Takže Josh ťa chce späť? Bože dúfam že niesi tak hlúpa aby si mu dala druhú šancu.Je to debil!" konštatovala som.
„Liv ja..My..Vyspala som sa s ním..Viem,som krava ale ja ho proste stále milujem a neviem mu odolať.."
„Si robíš srandu! Nie! To si nemohla urobiť.." Vyvalila som na ňu oči a ona si zahryzla do spodnej pery.
Nič na to nepovedala.
Nastalo medzi nami dosť divné ticho.
Počas neho som si však uvedomila,aká môže byť láska silná..
„Ehm..Môžem sa ťa niečo opýtať?" vyrušila ma z premýšľania.
„Môžeš..ale neručím za to že odpoviem"
Pousmiala sa.Vedela som že to neznačí nič dobré.
„Máš Caluma rada viac ako kamaráta?"
Dobrá otázka na zamyslenie..
„J-ja..j-ja neviem.Absolutne sa nevyznám vo svojich citoch.Som z toho zúfalá.."
Ashley ma objala a rozstrapatila mi vlasy.
„Stačilo povedať áno ty ťava moja.Ak ho ľúbiš,mala by si mu to povedať.Daj mi tvoj mobil!"
„Čože? Načo ti je môj mobil?"
Uškrnula sa.
„Noo..Treba mu to nejakou formou oznámiť,nie?"
„Čo? Zabudni! Nič mu nebudeš písať ani hovoriť!"
-----------------
Som najvačší idiot..Môžete tipnúť,čo som urobila..
Po dlhom presviedčaní som jej dovolila napísať mu...
Ja- Chcela som ti to povedať osobne,ale bála som sa..Milujem ťa..
Okay..Tak toto bola asi najtrápnejšia správa akú som kedy niekomu poslala.
Keď sme už boli rozhodnuté že ideme spať,pípol mi mobil.Hodila som sa po ňom ako sup.
1 nová správa..Srdce mi bušilo ako zmyslov zbavené..
Calum- Daj mi pokoj.Zamysli sa nad sebou a potom mi píš
Do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Čo ti odpísal? Ukáž to sem!" vytrhla mi Ashley mobil z ruky.
Po prečítaní správy ma silno objala a začala hladiť po chrbte.
„V-veď..Nájdem ti lepšieho.." Mizerný pokus o utešenie.
Nová časť :)) Páčila sa? :))