War [Calum Hood]

33.

„Tak decká máte desať minút na to,aby ste sa nadýchali čerstvého vzduchu! Hneď po tom pokračujeme!" Zakričal na nás tréner a my sme súhlasne prikývli.
„Podržíš mi mobil? Idem na chvíľu von"
„Jasné" Usmiala sa Ashley a tak som jej ho podala.
Vyšla som von z autobusu a sadla si na obrubník.
„Liv? Môžeme sa normálne porozprávať?" Calum..Už zase.
Nezvládnem to.
Letmo som sa naňho pozrela,no hneď na to upútal moju pozornosť chodník.
„To bolo také ťažké povedať mi pravdu?" Na konci vety sa mi zlomil hlas.Všetko ma to zabolelo..To že som mu verila..To že mi klamal..To že ma sprosto využil..
„Akú pravdu?" Hodil po mne nechápavý výraz a mne stiekla po líci slza.
„Že máš babu.."
„To nie je,nikdy nebola,a nikdy nebude moja baba!"
Ja už neviem čo mám robiť.Všetky tie klamstvá..To sa už proste nedá počúvať.
„Naozaj? A čo teda znamenalo to bozkávanie? Alebo vieš čo? Ja to vlastne nechcem vedieť..Medzi nami taktiež nič nie je,nebolo a nebude,takže ma to nemusí zaujímať" Chcela som pokračovať,no nedokázala som.Postavila som sa a chcela sa vrátiť do autobusu,no v tom ma chytil za ruku a otočil späť k sebe.
Boli sme vedľa seba tak blízko..Delilo nás pár milimetrov..
„To nedovolím" Začal sa ku mne nakláňať,no prerušil ho Louis.
„Daj od nej ruky preč!" zakričal a ja som sa vyplietla z jeho rúk.
„Aký máš zase problém?! Pokiaľ viem,je tvoja chyba že si o ňu prišiel,tak sa nesnaž napraviť to! Aj tak ťa nechce!"
Louis sa ironicky zasmial a sotil ho.
„Moja?! Ty hajzel! Keby nebolo teba tak sme stále spolu! Nepribližuj sa ku nej lebo ti rozbijem hubu!"
To sa nedalo počúvať.Celá uplakaná som sa na nich pozrela a povedala:
„Nechcem ani jedného z vás! Dajte mi obaja pokoj.."
To bolo všetko..
Vrátila som sa k Ashley a silno ju objala.
„Všetko som počula..Sú to idioti! Nestoja ti za to a nezaslúžia si aby si plakala.." Utešovala ma aj keď sa jej to nedarilo.
„Ó už ťa odkopli obaja? Ach je mi ťa ľúto ty chudera"
Začala sa mi Sophia vysmievať.
„Keď nevieš čo sa stalo tak na mňa láskovo nehovor."
Smiala sa mi do tváre..Agrh.Najradšej by som jej jednu strelila.
„Nuž..Asi prišli na to že si obyčajná krava"
„Možno som krava ale aspoň nie som kurva a nevyspala som sa s celou školou!"
Našu hádku sledoval komplet celý autobus..Vyvaľovali na nás oči s otvorenými ústami počúvali každé slovo čo sme povedali.
Našťastie tam neboli trénerka s trénerom.
„Toto si s tebou ešte vybavím! Neskončili sme!" To boli jej posledné slová pred tým,ako si sadla.
Bože.
Ako mohol niekto splodiť niečo takéto?
Nová časť^^ Snáď sa páčila :)