War [Calum Hood]

9.

Calum Hood vás žiada o priateľstvo..
Vidím dobre? ON? Nenéé!
Pretrela som si oči a ešte raz pozrela na notebook.Nuž..Očividne sa môj zrak nemýlil.
Pozrela som si jeho profil.Musím uznať,že vyzerá naozaj dobre,no to ako sa správa...A možno...Možno sa chcel iba hrať na 'drsného' aj keď nechápem prečo.
Chvíľu som váhala či mu to prijať,alebo nie,no napokon som to urobila.Veď o nič nejde.
Zaklapla som notebook a vstala z postele.Zo skrine som vytiahla šedé kraťase a veľké,čierne tričko.
V kúpeľni som sa vyzliekla a dala si sprchu.
Keď som bola umytá a oblečená v pyžame,ľahla som si do postele a zapla mobil.
1 nová správa.
Klikla som na messenger a pozrela sa,kto na mňa myslí.
Calum- Ahoj kráska :*
Kráska?! Zabijem ho.
Ja- Čo chceš?
Dlho som na odpoveď nečakala.
Cal- Teba
Ja- Smola.Som zadaná :* A aj keby som nebola,niekto ako ty by ma nezbalil.
Cal- Dostanem ťa
Ja- Snívaj ďalej
Cal- Dostanem ťa.Vždy dostanem to,čo chcem.
Už som mu neodpísala.Nebudem si písať s nejakým idiotom.
--------------
Ráno bolo hrozné.Zabudla som si nastaviť budík,a tak som opäť zaspala.
Rýchlo som sa umyla,prezliekla,obula,schmatla tašku a šprintovala do školy.
Keď som k nej konečne pribehla,pozrela som sa na mobil.Práve nam začala prvá hodina.Fuck.
„Dobré ráno.Prepáčte že meškám al-"
„Ach.Nezaujíma ma prečo meškáte.Sadnite si niekde,kde je voľno" prerušil ma učiteľ a ja som prikývla.
Rozhliadla som sa po celej triede.Zbadala som jedno jediné voľné miesto,no bol v tom háčik.
Bolo vedľa Caluma.
„Na čo čakáte? Vedľa pána Hooda je voľno,tak si tam láskavo sadnite a nerušte hodinu!"
Vzdychla som si a pobrala sa k lavici.
„Toto nebude náhoda" uškrnul sa na mňa keď som si sadla.Iba som nad ním pretočila očami a zvyšok hodiny ignorovala jeho prítomnosť.
------------------
„Poď sem!" zkríkol na mňa Louis cez celú jedáleň.Usmiala som sa.
Za stolom už sedeli všetci chalani,no čo ma zarazilo bolo to,kto sedel na mojom mieste.Zase on!
„Ahojte" pozdravila som ich a Louisa pobozkala.
„Ehm..To je moje miesto" Oznámila som Calumovi a on nadvihol obočie.
„Prepáč" Vstal a presadol si oproti mne.
Počas celého obeda zo mňa nespustil oči.Iritovalo ma to.
„Louis? Nešiel by si poobede ku nám?" Nebojte,nezabudla som na otcove slová no..Reč bola o tom,že nemôžem chodiť von a nie o tom,že Louis nemôže prísť k nám.
„A nebude to tvojmu otcovi vadiť?"
„Kašli naňho." odvetila som, jemne mu stisla ruku a dala mu pusu.
Ten Calov pohľad bol na nezaplatenie!
Nová časť lásky moje^^