War [Calum Hood]

23.

„Videla si ako sa tváril? Ten pohľad bol na nezaplatenie!" Zasmial sa Cal a sadol si na stoličku.
Máme spolu biológiu,na ktorej sedíme spolu.
„Nemám z toho dobrý pocit"
Nechápavo sa na mňa pozrel a vyložil si nohy na lavicu.
„Čoho sa bojíš? Neublíži ti,toho sa obávať nemusíš"
Uchechtol sa ale mne to vtipné neprišlo.
„Viem že mi neublíži..Nie fyzicky...Ale bojím sa o te..Kašlime na to."
Jeho úškrn sa nedal prehliadnuť.
„Len to dopovec" zadíval sa na do mojich očí „Povec že sa o mňa bojíš."
Nepovedala som nič.Našťastie do triedy vstúpil učiteľ a Caluma som celú hodinu odignorovala.
--------------------
„Odprevadím ťa!"
„Calum! Nemusíš ísť všade so mnou!"
„Ale keď ja -" Sekol sa v pólke vety.Keď som sa pozrela za seba,zistila som,že za mnou stojí Louis.
„Ehm" odkašľal si „Môžeme sa porozprávať?" opýtal sa ma a skôr ako som stihla niečo povedať,predbehol ma Cal.
„Nemôžete!"
Obaja na seba vražedne zazerali.
„Teba som sa nič nepýtal..Liv? Bude to len chvíľa"
„Nerozumel si?! Daj jej pokoj."
„A ty si kto že o tom rozhoduješ? Jej hovorca?!"
„Kámo..Už som sa posunul o pár levelov vyššie" Nadvihol jedno obočie a prekrížil si ruky na hrudi.
„Ešte jedno slovo a zabijem ťa" precedil Louis pomedzi zuby.
„Ak sa ma čo i len dotkneš,nakopem ťa do gulí"
Keďže som nechcela aby sa pobili,zapojila som sa do hádky.
„Chalani prestante! Calum ty sa upokoj a ty Louis..Ty..Príď ku mne o šiestej.."
„Ale veď -"
„Povedala som že ku mne má prísť.Nerob scény!"
Louis sa víťazoslávne usmial.
„Okay.Teším sa.Ahoj zatiaľ"
-------------------
Calum
Tak a toto malo čo znamenať? Cítim sa ako nejaká handra.
Najprv mi plače na rameno a nadáva naňho..A teraz urobí toto?
Prečo?
Veď ona ešte bude za mnou doliezať keď jej ten bastard ublíži..Potom sa na ňu vykašlem.
Sám tomu neverím.
Niečo ma k nej viaže..Niečo zvláštne.
Mám pocit že ju musím chrániť.
Nesmeruje to dobrým smerom.Ak to takto pôjde ďalej,neručím za to že sa do nej..Proste sa obávam toho,že k nej začnem cítiť niečo viac.Je to smiešne.
-------------------
Liv
Za pár minút by mal prísť.Nebudem si nič nahovárať..Bojím sa ako to zvládnem.
„Liv niekto klope choď otvoriť prosím!" skríkol na mňa otec.Zhlboka som sa nadýchla a pomalým krokom zišla dolu k dverám.
„Ahoj" široko sa na mňa usmial.Úsmev som mu neopätovala.Ku podivu.
„Čau..Poď dnu"
V izbe si sadol na moju posteľ a ja som sa postavila pred neho.
„Počúvam ťa"
„Čo s ním máš?"
Hodila som po ňom nechápavý výraz a on si vzdychol.
„Naozaj chodíš s Hoodom?"
Nová časť :) Páčila sa? :D :)