War [Calum Hood]

8.

„Čo tu robíš?" opýtal sa ma Louis keď ma zbadal stáť v dverách jeho izby.Iba som sa naňho usmiala a bez slova ho objala.
„Ani nevieš ako ťa mám rada.Za nič ani nikoho by som ťa nevymenila." Povedala som po chvíli a pobozkala ho.
Keď sme sa od seba odlepili,hodil po mne nechápavý pohľad.
„Čo sa deje?" opýtal sa.
„Nemôžem ti len tak povedať ako moc ťa mám rada?" Prehrabol si vlasy a vzdychol.
„Ja len..Včera si bez akého koľvek vysvetlenia odišla,no o hodinu na to si mi volala a hovorila že ma miluješ.Dnes prídeš sem a povieš mi toto."
Zadívala som sa do zeme.
„Tak prepáč.Nechcela som aby si to zle pochopil.A-asi by som mala odísť" Povedala som a otočila sa na druhú stranu.Chcela som odísť,no v tom ma chytil za ruku a zo zadu ma objal.
„Nechcem aby si šla preč." Šepol mi do ucha a dal mi pusu na vlasy.
„Fakt?"
„Nikdy by som ti neklamal"
-------------------
Ležíme na posteli držiac sa za ruky a hľadíme si do očí.Priblblo sa na seba usmievame.
„Liv?"
„Louis?" uchechtla som sa.
„Naozaj som tvoj prvý?"
„Naozaj.Prvý a posledný" usmiala som sa pritúlila sa k nemu čo najbližšie ako to šlo.
-------------------
Celý deň sme sa iba vyvaľovali na posteli a rozprávali.Okolo večera mi navrhol,že ma pôjde odprevadiť domov a tak sme sa obuli a vyrazili.
„Tak..Ahoj" Povedala som a on mi dal pusu.
„Ahoj"
Usmiali sme sa na seba a ja som vošla do domu.
„Som doma!" zkríkla som .Z kuchyne sa ihneď vynoril otec s pivom v ruke.
„Nepovedal som to jasne?!"
„Čo?"
„Neželám si,aby si sa vláčila s nejakých úbožiakom!"
„Sám si úbožiak" To som trošku prehnala.
Otec sa na mňa iba naštvane pozrel,a vlepil mi facku.
Bolelo to..Ešte nikdy mi nedal facku.Ani vtedy,keď mal naozaj zlú náladu.
Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy,čo si pravdepodobne všimol.
„Máš zaracha! Od dnes budeš všetok svoj voľný čas tráviť vo svojej izbe s učebmicami!"
„To nemô-" prerušil ma.
„Dohovoril som!"
„Neznášam ťa.Neznášam tento dom.Neznášam toto mesto a najviac zo všetkého neznášam svoj poondiaty život!"
Odišla som s plačom do izby.
Hneď ako som za sebou zavrela dvere,zošuchla som sa po nich.
Malo som sto chutí urobiť niečo ...Nie! To neurobím! Vždy som bola proti sebapoškodzovaniu a svoj názor nezmením.
Tak či tak by mi to nepomohlo a nič by sa tým nevyriešilo.
Keď som sa ako-tak upokojila,zapla som si notebook a prihlásila sa na facebook.Mala som v pláne napísať Louisovy,no keď som zbadala kto mi poslal žiadosť o priateľstvo,nejak mi to vyfučalo z hlavy.
Ták na dnešok posledná :D Dnes mám nejaký tvorivý deň! :D