War [Calum Hood]

17.

Liv
„Kašlime už naňho.Mali by sme pokračovať v matike." Povedala som a on prikývol.Sadli sme si na posteľ a ja som vytiahla zošit s peračníkom.
-----------------
Musím uznať,že dnes mu to šlo oveľa lepšie ako minule.
Pozorne počúval každé slovo,ktoré som povedala.Cítila som sa s ním ..Príjemne.
Vážne neverím že som to napísala.
„Na dnes končíme.Ide ti to dobre" žmurkla som naňho a on sa zasmial.
„Naozaj? No..Si proste dobrá učiteľka"
Usmiala som sa,no nepovedala som nič.
„Ehm" odkašľal si „Už pôjdem"
„Nie!" skríkla som keď sa postavil.Nechápavo sa na mňa pozrel a ďalej sa ani nepohol.
„Neostaneš ešte chvíľu? Nechcem tu byť sama a opäť rozmýšľať nad..Veď vieš"
„Chápem..Tak..Čo ideme?" opýtal sa a mne sa rozžiarili oči.
Naozaj som bola rada že neodiešiel.
„Film?"
„Film" uchechtol sa a hodil sa na posteľ.
„Héj! Skoro si ma pripučil!"
„Skoro sa nepočíta!" vypľazil mi jazyk.
Calum
Pozreli sme si nejakú komédiu.Vôbec som nevnímal o čo tam šlo.Jediné čo v tej chvíli upútavalo moju pozornosť,bola Liv.
Celý čas ležala vedľa mňa s hlavou opretou o moje rameno..
„Dáš si vodu?" Spýtala sa zrazu a jemne sa usmiala.Je tak krásna..Ako ju ten idiot mojol podviesť? Nechápem ho.
„Haló! Niečo som sa pýtala!" šťuchla do mňa,čím ma vytrhla z premýšľania.
„Áno"
„Za chvíľku som späť" povedala a odišla z izby.
Nevedel som čo mám robiť,a tak som sa len tak obzeral okolo seba.
Vedľa skrine som zrazu zbadal gitaru..To mi k nej nesedí..
Podišiel som bližšie a chytil ju do rúk.
Sadol som si s ňou späť na posteľ a začal hrať.Áno,viem hrať na gitaru.Dokonca aj trochu spievať..

I dedicate this song to you,
the one who never sees the truth,
that I can take away your hurt,
Heartbreak girl!
Hold you tight straight to the daylight,
I'm right here when you gonna realize
that I'm your cure heartbreak girl

Spieval som a popri tom hralmna gitaru,keď v tom som zbadal ako ma spoza dverí pozoruje Liv.
„Ja...No...Prepáč"
Všimol som si že sa jej po líci kotúľa pár sĺz.Sakra! To som nechcel!
„V pohode.Nemáš sa začo ospravedlňovať.Máš krásny hlas"
Povedala a pokúsila sa o úsmev.
Gitaru som oprel o roh postele,a pribehol som k Liv.
„Prečo teda plačeš?"
Vzdychla si.
„Neviem prečo,ale mám pocit že ti môžem povedať hocičo..Je to smiešne"
Objal som ju a ona mi objatie opätovala.
„Poď si sadnúť" prikázala mi a tak som ju poslúchol.
To čo mi o malú chvíľu povedala,mi nahnalo slzy do očí,no zároveň som pociťoval radosť z toho,že mi až tak dôveruje..
Túto časť venujem 1unicorn9
Dúfam že sa páčila :))