War [Calum Hood]

30.

Celú nedeľu som preležala v posteli spoločne s horou mokrých vreckoviek.Už od včera plačem..A to všetko len kôli NEMU!
„Zlatko! Doniesol som ti večeru!" Otvoril otec dvere a usmial sa na mňa.„Stalo sa ti niečo? Si chorá?" Vychrlil na mňa milión otázok a ja som nevedela na ktorú odpovedať skôr.
„Nič mi nieje..Asi len nejaká..Ehm..Alergia" zaklamala som.Nemôžem mu predca povedať pravdu.Najskôr by zabil Caluma a napokon aj mňa.
„Fú" vzdychol si „To sa mi uľavilo..Liv? Môžem sa s tebou porozprávať ako otec s dcérov?" Zľakla som sa.O čom sa môže chcieť rozprávať?
„Mnó..Jasné.Sadni si ku mne"
„Si už veľké dievča a tak viem,teda aspoň dúfam,že ma pochopíš.."
Nechápavo som sa na neho pozrela a nadvihla jedno obočie.
„Pointa?"
„Ach..Chcel by som ti niekoho predstaviť.."
„Čože? A koho?"
„Moju novú priateľku.." začervenal sa a ja som vyskočila z postele a objala ho.
„Chceš mi povedať,že TY si si našiel frajerku?! Neverím!"
Obaja sme sa zasmiali.
„Som rád že sa tešíš..V utorok k nám príde na večeru,tak si nič neplánuj" žmurkol na mňa.
Rozžiarili sa mi oči.Ani si neviete predstaviť ako som sa tomu potešila.Po tom ako mama zomrela,zaprisahal sa že už nikdy si so žiadnou ženou nič nezačne,pretože by ju nedokázal milovať až tak moc ako..Veď viete.
-----------------
Pondelok.
Zobudila som sa o pól siedmej,čiže som všetko v pohode stíhala.
Obliekla som sa,učesala a umyla,a keďže mi stále ostávalo pár minút nazvyš,rozhodla som sa že dnes pôjdem do školy pešo.
Potrebovala som si prevetrať hlavu.
„Ahoj oci" zakričala som a zavrela za sebou.
Kráčala som popri ihrisku,keď v tom do mňa niekto vrazil.
„Prepáč nevidel som ťa"
„V pohode" usmiala som sa a vstala zo zeme.Oprášila som sa a prehrabla si vlasy.
„My spolu máme fyziku,však? Si mi nejaký povedomí"
Uchechtol sa a podal mi ruku.
„Áno.Adam,teší ma" Snažil sa nesmiať,no nešlo mu to.„Ideš do školy?" opýtal sa a ja som prikývla.
„Čo keby sme šli spolu?" navrhol a tak som neváhala.
„Môžeme"
----------------
Celú cestu sme sa iba smiali.Je zábavný.
Pred školou som už zbadala Ashley a tak som sa s ním rozlúčila.
„Ešte sa uvidíme.Ahoj zatiaľ" Povedala som a rozbehla sa za ňou.
Na privítanie sme sa objali a spoločne vkročili dnu.
Zaniesli sme si tašky do triedy a potom sa šli prejsť po chodbe.
„No a potom ma poboz-." prestala hovoriť „Pozri kto tam je!"
Pozrela som smerom kde ukazovala,a skoro som sa zrútila.
Stál tam Calum s nejakou prváčkou a oblizoval sa s ňou.
Musím ostať silná.Nesmiem sa rozplakať.
„Poď Ashley.." prikázala som rozpačito a otočila sa druhým smerom od nich.
„Prečo mi to do riti robí?!"
„Mnó.." začala „Napadlo ma niečo,ale..To je blbosť"
„Čo?"
Vzdychla si a pozrela sa mi do očí.
„Čo ak sa ti chce pomstiť?"
Nová časť:)) ako sa máte?^^