War [Calum Hood]

15.

Calum
„Deje sa niečo?"
Opýtal som sa a opatrne sa jej dotkol.Trhlo ju.
Ani sa na mňa nepozrela.
„Liv,prečo plačeš?"
„Pozri" Odvetila pomedzi plač a ukázala na okno.Konkrétne na to,čo bolo za ním.
Na chodníku stál jej frajer a bozkával nejakú blondínu.
„On je tak..Ja...Asi nebude tak úžasný ako si si to doteraz myslela!" Prečo som vždy úprimný v tej najhoršej situácii?
So slzami sa na mňa nenávistne pozrela,a zoskočila dolu z parapety.
„Naser si!" Skríkla po mne a rozutekala sa preč.
Okamžite som sa za ňou rozbehol,no kým som zišiel po schodoch,bola fuč.
„Čo si tomu úbohému dievčaťu urobil?" Opýtala sa ma mama so založenými rukami na hrudi.
„Teraz nemám čas ti niečo vysvetľovať" Povedal som a obul si vansky.
V tej rýchlosti som si ani nestihol obliecť bundu.
Vybehol som z domu a dezorientovane sa rozhliadol okolo seba.
Netušil som kde by mohla ísť.Domov? Pochybujem..
Za Louisom?..Tak to už asi ťažko.
---------------
Prešiel som celé mesto,no nikde som ju nemohol nájsť.
Keď som už naozaj strácal všetku nádej v to že ju nájdem,zbadal som dievča sediace na hojdačke na ihrisku.
Zaostril som zrak a v tom som si uvedomil,že to je ona.
Z posledných síl som sa vybral za ňou.
Stál som za ňou a nepovedal som ani slovo..
„Prišiel si zase zabŕdať? Len do toho.Ide ti to"
„Prepáč.Nemyslel som to tak.."
„Obaja vieme že áno.."
Vzdychol som si.
„No dobre..Myslel,ale nechcel som to povedať.Nie pred tebou"
Konečne sa na mňa pozrela.
Jej oči boli červené.
Pohladil som ju po líci,no ona mi zrazu chytila ruku a dala ju preč.
Pochopil som to a bez slova si sadol na vedľajšiu hojdačku.
„Ako si ma našiel?"
„Úplnou náhodou.Prešiel som každý kúsok mesta,no nikde si nebola.A zrazu som ťa zbadal tu."
Síce už bola tma,cítil som že sa usmiala.
„Prečo?"
Nechápavo som sa na ňu pozrel,i keď ma pravdepodobne ani nevidela.
„Prečo ťa tak veľmi zaujímalo kde som išla?"
„Bál som sa,že si niečo urobíš."
Uchechtla sa,no nič nepovedala.
Nastalo medzi nami ticho.Ticho ktoré prerušovalo iba vŕzganie dvoch starých hojdačiek.
„Netráp sa kôli nemu."
„A to sa dá? Jemu jedinému som verila a on? Zradil ma." na chvíľku sa odmlčala.„Bodol mi nôž do srdca.Už nedokážem veriť nikomu."
„A čo mne?"
„Tebe? Ty..Ty si iba chalan, ktorého doučujem.Nič viac,nič menej.Poznám ťa moc krátko na to,aby som ťa mohla nazvať vôbec kamarátom."
„Au.To bolelo!" Chytil som sa za srdce a ona sa začala smiať.Síce to bol dosť roztrasený smiech keďže ešte pred malou chvíľou plakala,ale predca!
„Srdce je na druhej strane ty úbožiatko malé!"
Nová časť :D No čo? Ako víkendujete? :D