War [Calum Hood]

40.

Po tom ako vydesene odišla z izby sme tam len tak nemo ležali a hľadeli na dvere.
Zrazu sme sa obaja rozosmiali i keď neviem čo bolo na tejto situácii tak vtipné.
„Mala by si sa s ňou porozprávať" povedal Cal pomedzi smiech.
„Teraz nie" vzdychla som si „Teraz chcem byť s tebou.Len s tebou.."
Pobozkal ma a ja som ho objala okolo pásu.
„Som najšťastnejšie dievča na svete" poznamenala som a on sa usmial.
„A ja ten najšťastnejší chalan.Nie každý má také šťastie ako ja."
-----------------
Ďalšiu pól hodinu sme a rozprávali o všeličom možnom,no potom sme usúdili,že by mal ísť.Predca len to nie je iba moja izba.
„Zajtra sa vidíme" žmurkol na mňa a ja som mu dala pusu na líce.
„Zajtra"
Zavrela som za ním dvere a oprela sa o ne.
Stále tomu neviem uveriť.
Pre istotu som sa štipla aby som sa uistila v tom,že sa mi to celé nesníva.
Ľahla som si spať do postele a zavrela oči.
„Liv?" Otvorili sa zrazu dvere,v ktorých stála Ashley.„Si sama?"
Opýtala sa a ja som sa zasmiala.
„Neboj.Som"
Sadla si a ustarostene sa na mňa pozrela.
„Čo je?"
„Prepáč..Neviem prečo som tým rečiam verila.Som najhoršia kamarátka akú si mohla stretnúť a -"
Prerušila som ju svojim objatím.
„Práve naopak..Si ešte lepšia kamarádka akú si zaslúžim.Som rada že ťa mám.." Mám slzy na krajíčku,no tento krát sú to slzy šťastia.
„Toto mi nerob! Rozplačem sa" povedala.„Ešte nikdy som nestretla dievča ako si ty,Liv.Nie si falošná,dá sa ti veriť..Proste si super."
„Aj ty..Mám ťa rada"
----------------
„Čo keby si mi povedala o tom..ehm..Čo sa tu dialo?" Nadvihla obočie a ja som spustila smiech.
„Ty dobre vieš čo sa stalo takže by to bola strata času"
„Nemyslím to..Ale ako ste sa k tomu vlastne dopracovali.Veď si mu povedala že ho nechceš,či? Mýlim sa?"
„Už som to nevedela ustáť.Moje city boli silnejšie ako ja."
„To znamená,že ste spolu?"
„No..Už to tak bude" Mykla som plecami a ona sa na mňa hodila.
„Áááá! Moja sestrička chodí s Hoodom! Ja umrem!"
„Ty si blbá!"
„Aj ty.Preto sa tak dopĺňame a tvoríme skvelú dvojku!"
----------------
Zvyšok večera sme strávili počúvaním hudby,spievaním a rozprávaním sa.
„Neviem ako ty,ale ja som už unavená."
Pozrela som sa na ňu a ona si zívla.
„Mne sa ešte nechce,ale ty choď spať ak chceš"
„Naozaj?"
„Áno"
„Tak fajn.Dobrúú"
Hm..Dlho sa presviedčať nenechala.
Asi do pól druhej som sa prehadzovala z jedného boku na druhý.
Keď som už konečne zaspávala,zobudilo ma klopanie na okno.
Posadila som sa a pozrela sa naň.
Keď som zbadala kto klope,okamžite som vyskočila a pribehla k nemu.
„Calum! Si normálny?! Čo tu robíš?Ako si sa sem dostal? Poď dnu! Veď spadneš!" potichu som ho okríkla no on sa stále iba usmieval.
„Nevedel som to bez teba vydržať." odvetil a opatrne sa ku mne naklonil aby ma pobozkal,v čom som mu však zabránila tým,že som sa odtiahla.
„Toto nemôžeš robiť! Čo ak ťa uvidí trénerka? Zabije nás..."
„Mám pre teba prekvapenie"
Úplne ma odignoroval a mlel svoje.
„Aké prekvanie? Nevymýšľaj! Je veľa hodín,mala by som ísť spať"
„Čakám ťa dole.." To bolo posledné čo povedal pred tým,ako zoskočil.
Dúfam že si neublížil.
Nová časť ľudkovia :)) Možno vás zaskočím,ale je to predposledná časť..:( Viem že to neskončí bohvie ako zaujímavo,ale tak..Raz to muselo prísť.
Mám predpísanú už aj prvú časť nového príbehu (ktorý bude pre zmenu o Mikeyovi)
Už neviem čo viac povedať,tak..Ále ja vám niečo pekné napíšem pod poslednú časť ako vždy❤❤❤ Mám vás rada😊