War [Calum Hood]

36.

Ráno.Konečne.
Nespala som celú noc a to vďaka premýšľaniu nad vlastnou hlúposťou.
Pozerám sa strop,keď v tom niekto zaklope a vojde dnu.
„Za desať minút buďte v jedálni!"
„Dobre" Odvetíme spoločne s Ashley a naďalej pokračujeme v svojej činnosti.
„Asi by sme sa mali prezliecť.."
Prikývnem,opatrne zídem dolu a zoskočím na podlahu.
Presne o desať minút sme obe umyté,učesané,prezlečené a nachystané opustiť našu malú izbu.
„Čo tak dvojité rande?"
„Čo?" Opýtam sa a nechápavo sa na ňu pozriem.
„Nó..Ja a Josh,ty a Louis..Bolo by to milé,no nie?" Usmeje sa na mňa a z tváre si odhrnie pramienok vlasov.
„Ehm..Asi áno."
„Čo tak zajtra večer?"
Vzdychnem si.
„Uvidím."
Už neodpovie a otvorí dvere do jedálne.
Sedíme pri poslednom voľnom stole a uprene pozorujeme trénerku.
„Dnes sme mali na pláne turistiku,no kôli počasiu to presunieme na iný deň.."
„To znamená,že máme voľno?" Vykríkne Sophia a keď zbadá že sa na ňu pozerám,chytí Cala za koleno.
Hlavne kľud..Nemôžeš dať najavo žiadne emócie..
Nemám čo stratiť..
S jemným úškrnom som chytila Louisa za ruku a pobozkala ho.
„Áno.Do dvanástej máte rozchod.Prídete sa naobedovať a potom si môžete opäť robiť čo chcete..Tak a už vám poželám iba dobrú chuť.."
----------------
Po raňajkách som sa s Louisom dohodla,že prídem do jeho a Alexovej izby.
„Idem si ešte po mobil a hneď prídem"
„Dobre láska." pobozkal ma. „Čakám ťa"
Vošla som do našej izby a z popod vankúša vybrala mobil.
„Idem za -"
„Viem,počula som!" Zasmiala sa Ashley.
Zavrela som za sebou dvere a vybrala sa do vedľajšej chodby.
„Vy ste zase spolu?!"
Necítila som nič iné,iba bolesť.
„Au..Si normálny?" Okríkla som ho naštvane.Sotil ma o stenu..
„Niečo som sa pýtal!" Takéhoto som ho ešte nevidela.
V jeho očiach som videla len hnev a nenávisť.
Bála som sa.
„Nerozprávaj sa tak so mnou! Je to moja vec a teba do toho nič nie je! Ďakujem za modriny a narazeninu..ale teraz by som rada vstala a odišla!"
Ostal ticho.Keď som bola kúsok od neho,rozbehol sa za mnou.
Zľakla som sa.Nevedela som čo chce urobiť a dosť ma desil.
Chytil ma za ramená a otočil k sebe.
„Prepáč.Nechcel som ti ublížiť."
Nedokázala som sa na neho pozrieť.
„To je síce pekné,ale už sa stalo.Bež radšej za Sophiou,lebo keď nás spolu uvidí,zabije najskôr teba a potom si vychutná mňa"
„Sophia je omyl..Ani neviem ako sa to stalo.Nechcem byť s ňou..Pre mňa existuješ iba ty.."
„Je neskoro..Mal si mi to povedať skôr.Každý z nás už má iného/nú,takže si to zbytočne nekomplikujme.."
Ani neviete ako som sa musela premôcť a vysloviť to.
Nedokážem však byť s niekým,kto mi iba klame a manipuluje s mojimi citmi.
Nová časť :) Nebola som doma a tak vyšla až dnes..Dúfam že sa nehneváte 😊☺