War [Calum Hood]

10.

Ako sme sa dohodli,po škole ku nám prišiel Louis.
Otec nás oboch prepaľoval pohľadom,no mne to bolo úprimne jedno.Nebude mi rozkazovať v tom,s kým sa mám a nemám stretávať..
„Tak ahoj“ povedala som a pobozkala ho keď odchádzal.
„Ľúbim ťa“
„Aj ja teba“
Objali sme sa a konečne rozlúčili.
Hneď ako som zavrela dvere,rýchlim krokom som sa premiestnila do svojej izby,pretože som nemienila počúvať otcov krik.
Do uší som si dala slúchadká a čo najhlasnejšie si pustila hudbu.
Prihlásila som sa na fb a prezrela si čo je nové.
Zrazu mi prišlo upozornenie,že mi niekto napísal.
Bála som sa že to bude zase ten..Agrh.
Moje obavy sa naplnili.
Calum- Ako dlho ste spolu?
Ja- Čo je teba do toho? -.-
Calum- Nemôžem sa len tak opýtať? :))
Ja- Nie a vieš čo? Daj mi pokoj!
Calum- To nemôžem,prepáč
Ja- Budeš musieť
Calum- Sama neveríš tomu,že to urobím:))
Ja- Fajn.Takže ešte raz.Čo odo mňa chceš?
Calum- Už som ti to predca písal :3..Teba
Ja-A ja už som ti písala,že na to môžeš rovno zabudnúť :)
Calum- Nie zlatko.Budeš moja :* Iba moja.
Už ma nebavilo písať si s ním na túto tému.Nikdy nebudem jeho!
Odhlásila som sa a zapla si film.
Musím povedať,že bol naozaj krásny,ale aj smutný,takže som si trošku poplakala.
Počas celého filmu som objímala veľkého plyšového medvedíka,ktorého som dostala od Louisa na svoje osemnátne narodeniny.
„Liv?“ zakričal na mňa zdola otec.Utrela som si posledné slzy a opatrne sa postavila a pobrala sa za ním.Som zvedavá čo zase chce.
„A-ak mi chceš zase zakazovať stretávať sa s ním,môž-“
„Nie.Tento krát nie..“ Prerušil ma.Nechápala som.
„Tak potom?“
„Ja..Prepáč..Vôbec si neuvedomujem že už nie si to malé dievčatko,na ktoré som musel dávať neustále pozor.
Ani som si neuvedomil ako rýchlo si vyrástla..Máš svoj rozum a..J-ja..“ Po líci mu stiekla slza,tak isto ako aj mne.Nenechala som ho povedať už ani slovo a silno som ho objala.
„O-oci..Mám ťa rada.Veľmi..“ povedala som potichu.
„Aj ja teba.Prepáč mi to všetko.Viem že nie som najlepší otec ale-“
„Pre mňa si a navžy budeš najlepší!“
„Ani nevieš čo všetko pre mňa znamená táto chvíľa“ uchechtol sa „ale už by aj stačilo lebo sa rozplačem.Spravíme si rodinný večer?“
Iba som prikývla a usmiala sa.Hrozne mi odľahlo a..Celkovo to napätie medzi nami opadlo,čo bol úžasný pocit.
Sadli sme si do kuchyne a začali premýšľať,čo si urobíme na večeru.
„Palacinky?“ opýtala som sa s nadšením.
„Že mi to hneď nenapadlo! Palacinky!“ Zasmiali sme sa a pustili sa do roboty.
----------------
„Boli vynikajúce!“ pochválila som náš výtvor a utrela si ústa servítkou,pretože som bola celá od čokolády.
„To teda áno!“
Na chvíľu nastalo ticho,ktoré však okamžite prerušil.
„Ehm..No..Porozprávaj mi niečo o tebe a o tom.. Louisovy“
Vyvalila som naňho oči.Dobre som počula?!
„Čože mám?“
„Veď ty vieš! No hovor“
Vduchu som sa usmiala a začala mu hovoroť to,čo chcel.Toto bol nezabudnuteľný okamžik.
„Takže si s ním šťastná?“
„Nemyslíš,že to bola zbytočná otázka?“
„Ach..Asi áno“
Nová časť^^
Aká je vaša obľúbená pesnička od 5SOS?:))