Vtedy som verila (het) dokončené

6. kapitola

„Ako myslíte, slečna Warrenová, tak si zatiaľ sadnite, vysvetlím vám, v čom bude spočívať váš dnešný trest..."

Poslúchla.

„Áno, pane, ďakujem..."

Prijala ponúknuté miesto, takmer s úľavou, pokúšala sa prestať myslieť na to, aké by to bolo, keby sa odvážila pravdivo mu odpovedať na jeho otázku. Keby to aspoň na chvíľu mohlo byť také ako kedysi.

Zahnala tie myšlienky tak hlboko ako to len bolo možné a snažila sa mu čeliť bez toho výbuchu pocitov, ktorý zjavne naňho neurobil dojem.

„Pane, len by chcela, aby ste pochopili... Hagrid to tak nemyslel, len je to všetko preňho ťažké..." Myrtla netušila, kde zobrala odvahu na to, aby mu niečo také povedala. No nedokázala sa zbaviť pocitu, že to musí urobiť.

„Pokúsim sa brať to do úvahy, slečna Warrenová..." odpovedal jej profesor dosť stroho a potom už hovoril len o jej treste: „Dnes mi pomôžete pri testovaní arény, ktorú som vytvoril na praktické hodiny... Nachádza sa na kraji Zakázaného lesa a ešte nie je celkom zabezpečená, preto musíme z bezpečnostných dôvodov počkať na školníka... Vašou úlohou bude pozorne si prezrieť štruktúru hlavolamu, ktorú som vytvoril a upozorniť ma na prípadné chyby... Profesorka magických hlavolamov mi o vás povedala že, čo sa týka tohto odboru, môžem sa na váš úsudok spoľahnúť... Už ho som prešiel aj s ňou, ale počas druhej kontroly mi bude stačiť aj vaša asitetencia..."

„Arény? Myslíte tým hlavolam s..." celá jej pozornosť sa okamžite presunula na niečo také desivé, čím bola vskutku jedna z týchto magických stavieb, už sa o tom učili a vskutku to bola jedna z tých zložitých magických stavieb, ktorá nepochybne preverí všetky ich sily, po labyrinte to bola druhá takáto magická stavba svojho druhu, no na rozdiel od neho sa dala lepšie kontrolovať.... Keďže diváci mohli sledovať postup osoby, ktorá sa nachádzala v aréne a bol to takpovediac prísne kontrolovaný priestor.

„Áno, iste hlavolam, v ktorom sa budú nachádzať rôzne prekážky... to je praktická časť, ktorú vyžadujem na svojich hodinách slečna Warrenová... od každého, bez výnimky..." jeho pohľad bol tvrdý nekompromisný, bála sa ho viac než kedykoľvek predtým, keď to vyslovil tak panovačne a neľútostne až sa z toho opäť rozochvela.

„Rozumiem, pán profesor..." zamumlala už omnoho tichším hlasom, lebo sa jej nepáčila predstava, že bude v aréne spolu s ním prípadne aj sama.

„Ešte celkom nedozrela, viete zrejme čo to znamená, preto vám nemusím zdôrazňovať, že sú isté bezpečnostné opatrenia, na ktoré nesmiete v žiadnom prípade zabudnúť... pre istotu vám zopakujem hlavné body..." pripomenul jej všetko, čo by mala vedieť a ona ho veľmi pozorne počúvala."

„A nezabudnite na to, že sa ničoho nesmiete dotýkať, pokiaľ to ja osobne neschválim... Je vám všetko jasné alebo potrebujete, aby som niečo zopakoval?" opýtal sa jej profesor, keď prešiel všetky hlavné body.

„Nie, ďakujem, pane, všetkému som porozumela..." vyhlásila Myrtla, stále ešte dosť znepokojene.

A bola napokon rada, že sa ozvalo zaklopanie a po dosť strohej výzve so strany profesora, dovnútra vstúpil hájnik.

„Prepáčte pán profesor, môj učeň, mi povedal, že ste sa u mňa zastavili, samozrejme všetko je pripravené, tak ako ste chceli..."

„Výborne, no upozornite vášho učňa, že nestrpím takéto správanie voči mojej osobe, budem z toho musieť vyvodiť dôsledky, ak sa to ešte raz stane..." profesor Riddle mu dal jasne najavo, čo sa od neho očakáva.