Vtedy som verila (het) dokončené

Ten rok 2

***

„Máme nejaký, plán?" to povedal Mulciber, akoby nerozumel a ani vlastne nemohol rozumieť.

„Plán?" zopakoval nesústredene.

„Dívaš sa stále na Bystrohlavský stôl."

„Nedívam!"

„Ale, áno..." ozval sa aj Nott a on cítil ako mu na pleci pristála jeho ruka.

„Na Vianoce tu ostávaš sám, tak som myslel, že..."

Priveľa si dovoľuje len čo je pravda, snáď si nemyslí, že bude tolerovať poznámky tohto druhu.

„Ak niečo chceš, tak si to vezmi... nikto ti nebude..."

Dosť.

Mal toho dosť.

Tento rok by niekto tieto Vianoce nemusel prežiť.

Jeho pohľad však ostával aj naďalej chladný.

„Ostáva aj to dievčatko, ktoré... o ktorom hovorili, že si..."

Neuveriteľné.

Zrádzajú ho ľudia z vlastných radov.

Môže mať ktorúkoľvek len chce, vie že stačí len použiť tú svoju tvár a pár pekných slov a akékoľvek zbytočnosti môžu byť ... no nezvykne sa deliť o potešenie, preto to zvyčajne končí plačom, niežeby bol on tou osobou, ktorá... a istými nevyhnutnými úpravami...

„Aké dievčatko?" opýtal sa... zdanlivo aj...

„Zapísala sa na Vianočný zoznam aj napriek tomu minulému roku..."

„Aké dievčatko?"

zopakoval spôsobom, ktorý neveštil nič dobré, hovoriť s nimi o dievčatách bolo ako zrážať kolky, nikdy nikto neostal bez ujmy.

„Chystáme pre ňu niečo veľmi zlé, alebo snáď pre niektorú inú..." ďalej mu šepkal Mulciber.

Takto ho provokovať nesmie ani on, ani jeho najvernejší ho takto...

To dievčatko je pre nich nedotknuteľné, dám im to pocítiť pri najbližšej príležitosti, ale tak aby zároveň ostával krytý, vie o čo im ide...

Vie, že teraz, keď odchádza si myslia, že by mohli... nastúpiť na jeho miesto, tým že ho ponížia, to skôr spadnú tieto steny než dovolí niečo také...

„Nič nechystám a vy už vôbec nie..."

„Starneš..."

Klepol Notta po chrbte.

„Nestojím o problémy s týmto..." presmeroval svoj pohľad na učiteľský stôl.

Dumbledore mu kývol na pozdrav.

„Vidíte?"

„Nikdy predtým si sa ho nebál..."

„Nebojím sa ho!" to už takmer kričal, ľudia sa začínali obzerať, nezaujímalo ho to, vstával tak prudko ako to len bolo možné, narobil okolo seba hotové zemetrasenie.

Tupé hlavy, nič iné než tupé hlavy, akoby nevedeli, že sa čaká práve na to, aby urobil chybu, aby ho vyhodili z hanbou, to nedopustí, no nestratí ani tvár.

Dal im jeden z tých znakov, ktoré poznali len oni, jeden z tých znakov, za ktoré zaplatili bolesťou...

Pripomenie im, že nič sa nebude robiť bez neho, a už vôbec nič čo sa týka dievčat, minulý rok toho bolo viac než dosť, sú ako nenásytné psy, ktoré zabudli na to, kto je ich pánom... no rád im to pripomenie, ešte skôr než...

odídu do svojich bezpečných domovov.

Ukáže im čo znamená ho provokovať, ukáže im čo...

Aj ona vstala, videl to, cítil ten jej pohyb. Vstala a on... svojím spôsobom bol už na ňu fixovaný, možno to už videli aj tí ostatní preto sa odvážili proti svojmu pánovi takto intrigovať. No nemôže jej ublížiť, nesmie, priveľa vecí hrá v jej prospech.

Svojím spôsobom je ňou posadnutý a nechce to zmeniť, to nateraz stačí, aby svoj hnev nasmeroval inam.