Vtedy som verila (het) dokončené

13. kapitola

Držala v rukách jednu z tých šálok, do ktorých si ráno pripravili čaj. Bola to vskutku jemná práca, biele šálky s hadím vzorom, nenápadným a vcelku jemných s malým erbom na zadnej strane.

Celý čajový servis pôsobil, akoby pochádzal z inej doby, každý jeden kúsok bol súčasťou histórie, cítila jemné odtiene mágie, prechádzajúce jednotlivými časťami. A práve teraz jej bolo dovolené ho používať tak, akoby jej patril.

Zdalo sa jej, že ho už niekde videla, že už mala tú možnosť sa s ním stretnúť, aj keď sa nikdy priveľmi nezaujímala o čarodejnícke rodiny. No už pomaly začínala zvažovať tú možnosť, že sa pokúsi zistiť toho ešte viac o svojom predkovi, nepochybne to bolo spojené aj s tým, že mala podozrenie, že Tom ju možno vzal na milosť vďaka nemu. No nikto jej to nepotvrdil ani nevyvrátil, boli to len jej nepotvrdené domnienky.

„Má v sebe mágiu?" opýtala sa Toma. Také veci mohli byť aj do istej miery nebezpečné, no čaj s týchto šálok chutil priam lahodne, akoby ešte zvýraznil jeho chuť.

Prežívali práve teraz jedno z tých pokojných rán, Tom čítal Denného Proroka, ona Čarodejnicu.

Spoločne jedli a chystali sa ísť na prechádzku. Tom jej sľúbil, že jej ukáže pár miest, ktoré majú v sebe ten zvláštny náboj, ktorý už mala možnosť cítiť, že by spolu možno mohli zistiť, čo sa za tým skrýva, okrem iného...

Ich ráno bolo príjemné, jej obavy sa rozplynuli, bol s ňou a nič nenasvedčovalo tomu, že by chcel byť opäť jej nepriateľom.

„Iba fragmenty, no nič škodlivé... Aspoň nie v súvislosti s nami... Povedzme, že môžeme ťažiť z toho dobrého čo je v nich... Väčšinu z nich som našiel na svojich cestách, sú to len také drobnosti z toho, čo kedysi vlastnila moja rodina... Do toho druhého čajového servisu mi ešte chýba pár kúskov, no mám už určite indície..." ukázal jej zložitú mapku v ktorej boli označené mestá, o ktorých ona sama zatiaľ ešte ani len nepočula. No šlo o čisto čarodejnícke záležitosti, ktoré zrejme unikli jej pozornosti.

„Všetky tie miesta sa ešte chystáš navštíviť?"

„Áno, predpokladám, že počas letných prázdnin na to budem mať viac času... a potom si budeme môcť urobiť aj čajové more..."

To ju vskutku zaujalo, nachádzala v tom istý druh voľnosti, istý druh osobitného skúmania. Spojeného so starými čajovými rituálmi. Cítila sa vďaka tomu takmer ako doma, to spojenie medzi nimi, akoby nadobúdalo na intenzite.

Počítal s tým, že vtedy ešte budú spolu?

„Ak by ťa niektoré z tých miest zaujalo, môžeme tam ísť spolu... predpokladám, že by to mohlo výrazne obohatiť tvoju vlastnú objaviteľskú cestu..."

Skutočne to povedal? Naozaj ju pozval? Chce, aby s ním...

Snažila sa nepôsobiť priveľmi nadšene, skôr zachovávala určitú mieru odstupu.

„Ešte presne neviem, čo sa bude diať, ale budem tú možnosť zvažovať..." povedala hrdo, nepochybne pod vplyvom toho, že ich vzťah v pokoji ešte ani raz tak dlho nevydržal.

Pomaly zložila tácku späť na tanierik.

A pohľadom prešla potom liste, ktorý stále ešte zotrvával v neotvorenom stave.

Tom meno svojej rodiny dosiaľ nevyslovil a ona sa ho na to nepýtala, bolo to medzi nimi dosť dobré na to, aby si robila starosti s menami a podobnými záležitosťami. Bola rada, že našiel tú chýbajúcu časť so seba, ktorá zrejme neustále zotrvávala v jeho mysli, podobne ako v mysliach, tých, ktorý túžia odhaliť tajomstvo svojho pôvodu.