3. 2

53 4 0
                                    


ľúbiť... nebola preto stvorená, nie pre jeho svet... obzvlášť kvôli tomu ho to dráždilo viac než čokoľvek iné.

Svojím spôsobom to bola preňho ďalšia výzva, ktorú musel prekonať a uzatvoriť sám v sebe.

***

Vianočná večera, mala prebiehať v úzkom kruhu, presnejšie pri stole študentov, malo byť štrnásť stoličiek.

Učitelia jedli oddelene na svojej časti aj napriek tomu, ale študenti mali mať pripravený len jeden stôl, on ako hlavný prefekt mal dohliadať na pokojný priebeh večere, mal v úmysle sa trochu ukázať pre zmenu v dobrom svetle, teraz šlo o viac než o úbohé formy pomsty či iné... teraz šlo o jeho budúcnosť, od celého tohto roku záviselo to, či isté osoby budú presvedčené o tom, že sa zmenil bez ohľadu na to, či je to skutočná pravda, alebo nie...

Preto bolo dôležité, aby všetko budilo dojem absolútnej pohody a dokonalosti.

Keď však prišiel k stolu, bolo ich len trinásť, trinásť stoličiek a on priam cítil tie previnilé pohľady. Niekto ostane stáť a všetci prišli skôr preto, aby to oni neboli, dohodli sa na tom, že tú jednu stoličku skrátka odstránia a niekto... naruší sa tým celý priebeh večera, on bude vyzerať, ako neschopná osoba, ktorá nedokáže isté živly udržať na uzde.

Tak na to sa teda pozrie, to si teda odpykajú všetci, čo sa budú pokúšať o nemožné. On pozná rôzne triky a nie také detinské ako tie, ktoré videl tu, zdokonaľoval sa v tom umení, ešte v sirotinci, tak nech si nemyslia, že bude ohúrený takouto úbohosťou.

Odvažujú sa ho testovať, jeho lorda Voldemorta, akoby si snáď mysleli, že im dovolí to, čo nedovolil svojim vlastným. Z ich pohľadov cítil, že chcú vedieť či sa jej zastane alebo ... akoby to koho on chce či nechce, bolo záležitosťou celého Rokfortu. Akoby snáď od toho závisel ich pokojný spánok, no oni pokojne spať rozhodne nebudú, nie kým ich neodnaučí snažiť sa ho prekabátiť...

„Viete počítať, Warrington..." oslovil siedmaka, ktorý, povedzme, že jeho myseľ nasvedčovala tomu, že sa pustil do nebezpečných vecí, na štedrý večer sa to nehodilo, skúšať ho takto sa nevypláca a on im to musí dať pocítiť.

Sami by s tým však neprišli, jeden z nich musí byť vodca a on nepotreboval veľa času na to, aby zistil, kto bol správnym spôsobom podpichnutý a kto sa tvári až príliš sebaisto. Vybaví to skôr než tu bude, skôr než sa bude jeho ochrana priamo spájať s ňou... v opačnom prípade, nech si ani len nechcú predstavovať ten opačný prípad...

„Áno, viem, Riddle, ja vlastne..."

„Tak to je skutočne zaujímavé, lebo sa mi zdá, že niečo od tohto stola zmizlo, niečo čo tu predtým len tak náhodou bolo..."

„Nič predsa..."

Naklonil sa bližšie k nemu. Takmer až na úroveň jeho ucha, ostatní ani nedýchali, tak sa dokázal tváriť, akoby ...

„Vstaň..."

Učitelia tu ešte neboli. On jediný mal kontrolu. On jediný si ju aj udrží.

„Ale..."

„Prinesieš tú stoličku späť, presne z toho miesta, kam si ju odložil..."

„Ale to..."


Nemusel nič viac hovoriť, celý stôl akoby sa triasol už len preto, že on sa hneval, už len preto, že vedeli čo to znamená, keď sa on hnevá.

„Bude tu presne toľko stoličiek, ako to bolo vopred určené, no ak trváte na tom, že nič neviete o tejto náhlej strate... niekto z vás bude musieť za to niesť zodpovednosť... Osobe, ktorá sa takto zahráva s počtom to môže priniesť len zbytočné komplikácie...A to predsa nechceme, nebudeme riskovať, naplnenie tej tradície..."

Warrington okamžite zmäkol. Cítil to z jeho pohľadu, ktorý aspoň čiastočne zmiernil hnevu.

„Áno, iste, máš pravdu, Riddle, nosí to nešťastie, ja zabudol som..."

Okamžite sa po ňu vybral smerom k odprataným stolom.

„Od vás, ktorý ste tu ostali som očakával viac, hlavne počas štedrého dňa, isté veci by tu dnes nemali mať svoje miesto..."

Isté osoby len prikyvovali, kým tie ďalšie akoby sa chceli takmer prepadnúť na miesta, ktoré...

Sledoval ako stolička pristála na tom správnom mieste, sledoval to a cítil ako jeho vplyv opäť narastá.


Nech sa len boja starých povier, on sa ich nebojí, no nedopustí ani, aby...


Prišila ona, potom aj učitelia, nasadil chápavý a spokojný výraz, bol opäť tým dobrým a poslušným chlapcom, ktorý má veci pod kontrolou, nikto sa neodvážil to spochybniť.

Nech sa len boja tých starých povier, on sa ich nebojí, no nedopustí ani, aby...

Vtedy som verila (het) dokončenéDonde viven las historias. Descúbrelo ahora