Vtedy som verila (het) dokončené

Ten rok (vianočný minibonus)

Ten rok...

Keď s ňou nehovoril, keď si myslel, že nie je vôbec dôležité s ňou hovoriť.

Ten rok sa zapísal do jeho mysle, ako rok tých najhorších bojov, ako rok, počas ktorého, on Tom Riddle, ktorý by mohol celú školu priviesť na pokraj zrútenia, čakal na to, kedy pôjde okolo neho po chodbe, len jedna bezvýznamná osoba.

Dievča s čudnými okuliarmi, ktoré stále lúšti hlavolamy a schováva sa na miestach, ktoré...

Ktoré ich vymýšla a rozumie skrytým pascám... možno sa ho bojí, ale aj tak verilo, že práve on...

Tak len čaká...

Dokonca aj ten, ktorý nikdy nemusí na nič čakať...

Kedy zdvihne hlavu a pozdraví ho, akoby opäť existoval v jej svete.

„Dobré ráno, Tom... Dobrý deň, Tom..." čokoľvek len nie ticho, čokoľvek len nie nádej.

Nenávidí to meno, ale keď ho vysloví ona... je to akoby ho vyslovila...

Nevie to presne definovať, stále len bojuje, stále len...

Ten rok, ktorý bol preňho posledný a pre ňu len zastávkou na ceste k vyslobodeniu.

Počas toho roka si predsavzal, že sa jej už nikdy nedotkne, že s ňou už nikdy nebude hovoriť, ako s osobou, ktorá by... mohla niečo znamenať, lebo neznamená, lebo nemôže znamenať pre niekoho, kto nemá emocionálnu inteligenciu.

Jeho obrana padla po každom jej úsmeve, po každom jej dotyku, ktorý nepatril jemu, ale len knihám...

Len pre ňu vytvoril bezpečie a malo by mu to stačiť, cítil kruté zadosťučinenie, že tá, ktorá jej ublížila, je preč vďaka nemu, spokojnosť, že nie ona takýmto spôsobom padla do jeho rúk.