Vtedy som verila (het) dokončené

33. kapitola

Sprevádzala ju neistota počas prijímania ďalších nekonečných gratulácií. Každý čo i len nepatrný pohyb sa v jej mysli spájal s možným útokom. Tomov vplyv na jej spolužiakov však bol zrejme dostatočne silný na to, aby nepocítila ďalšie prejavy nespokojnosti z ich strany. Všetci boli zdvorilí, príjemní. No najviac nadšenia prejavovali Bystrohlavčania. Zdržali sa pri nej najdlhšie a správali sa k nej priam ukážkovo.

Z toho kruhu príjemných prianí však vystúpil mladý muž. Myrtla ho poznala ako syna obchodníkov Burkeovcov zo Zašitej uličky. Jeho rodina patrila k tým, ktoré dosiaľ zachovávali skôr neutralitu čo sa týkalo Tomovho nástupu k moci. To už však zrejme neplatilo, lebo najstarší syn sa práve zrejme chystal vyjadriť svoj názor a pri pohľade naňho Myrtlu napĺňalo nepríjemné tušenie, že neprišiel svojmu pánovi popriať nič dobré.

Ju si však nevšímal ani na ňu nepozrel, čo jej svojím spôsobom takmer až vyhovovalo.

„Tom Riddle..." oslovil ten mladý čarodejník jej manžela, tým menom, ktorého vyslovenie sa neodpúšťalo a bolo preňho takmer až istou formou urážky.

„V mene mágie a moci ťa vyzývam na duel, neprávom si si privlastnil tituly, za zradu krvi za tú najťažšiu zo zrád ťa vyzývam..." ukázal im svoj prútik, bazový prútik, ktorý vyvolal medzi hosťami iný druh znepokojeného šepotu.

A v jej mysli sa spojil s útržkami rozhovorov, ktoré si vypočula v Tomovom byte, s tými rozhovormi, na ktoré zrejme pod jeho vplyvom musela zabudnúť. Boli to však len tiché hlasy, kdesi na pozadí, bez konkrétneho obsahu.

Bazový prútik však už niečo znamenal, bol to predsa jeden z darov smrti a hovorilo sa o ňom, že je neporaziteľný, že len málokto sa odváži priamo postaviť proti jeho majiteľovi.

Tom bol pokojný, vyžaroval z neho ten preňho príznačný ľadový chlad a v jeho pohľade bola smrť, čo ju upokojilo, lebo to nevyzeralo tak, že by ho výzva tohto druhu mohla znepokojiť. No bála sa oňho ako o otca svojej dcéry... Ako o osobu, ktorá práve teraz ako jediná bola aspoň čiastočne zárukou jej vlastného bezpečia.

„Prijímam tvoju výzvu Burke, ak skutočne si pripravený prijať všetky dôsledky z nej vyplývajúce..." oznámil mu Tom stroho.

Myrtla zdesene pokrútila hlavou, niežeby nedôverovala Tomovým schopnostiam, no bol to bazový prútik.

„Som pripravený..." potvrdil svoju žiadosť Burke vzdorovito.

Myrtla bezmocne sledovala ako sa dav rozostúpil, ako lord Voldemort a jeho vyzývateľ opustili veľkú sieň-

Pomaly šla s nimi v sprievode tých ostatných, ktorí sa takmer až predbiehali, zrejme aby mali tie najlepšie miesta, lebo toto bola jedna z tých kľúčových udalostí, na ktoré sa len tak ľahko nezabúda. Dnešný zväzok mala poznačiť krv, čarodejnícka krv a urážka, ktorú nebolo možné len tak ľahko zmazať.

Kráčala s nimi takmer ako vo sne, akoby každý z tých krokov pre ňu predstavoval peklo a nevedela, čo by mala cítiť, čo by si mala myslieť.

No čas sa nemilosrdne pohol dopredu a ona čoskoro stála oklopená svojimi spolužiakmi za magickou zábranou, ktorú pre túto príležitosť vytvorili.

Nepoužili arénu. Tom sa nenamáhal s tým, aby ju vyzývateľovi sprístupnil, v podstate boli na voľnom priestranstve neďaleko chatrče hájnika, ktorý sa odtiaľ práve teraz radšej ani nepohol, čo mu nikto nemohol zazlievať.

Burtke sa tváril sebavedome, hrdo zdvihol zrak smerom k publiku, nepredvádzal sa, no svojím postojom dával najavo, že sa už teraz považuje za víťaza.