Vtedy som verila (het) dokončené

29. kapitola

„Magická nerovnováha, to sa občas stáva v pokročilejších štádiách tehotenstva..." vysvetlila jej školská sestra, po dôkladnej kontrole.

Niečo už o tom čítala, preto tým vôbec nebola nadšená. Bola rada, že aspoň spolužiačku poslala späť na fakultu.

„Budem tu musieť kvôli tomu ostať?"

„Nuž zrejme sa tomu nevyhneme, slečna Warrenová, pár dní si musíte oddýchnuť a nebyť vystavená mágii ani ako pozorovateľ. Preto vám teraz neodporúčam chodiť ani na hodiny, ktoré ste mali povolené..."

„Ako dlho?"

„To ešte neviem úplne odhadnúť, každý deň vám urobím merania a uvidíme, ako sa budete cítiť..."

K tomu skutočne nemala čo dodať.

Zaujala miesto vo svojej posteli, pre ňu už dobre známej a dovolila sestre, aby jej dala pár nevyhnutných pokynov.

Vyhýbať sa stresu, to bolo teraz pre ňu nesmierne ťažké, no chcela sa o to pokúsiť.

„A otec dieťaťa predpokladám, že..."

„Nie, prosím... nechcem, aby ste ho vyrušovali..." požiadala sestru dôraznejšie než mala v úmysle.

„V poriadku, slečna Warrenová, hlavne sa nerozčuľujte... niečo tu pre vás mám... malo by vám to pomôcť, aj keď ide o alternatívny druh pomoci, v takýchto prípadoch, nie všetci liečitelia ju uznávajú, no mne sa osvedčila..."

Priniesla jej akési kresby na menších kusoch pergamenu, ktoré vyzerali, ako omaľovánky, spolu s pastelkami.

Boli to nádherne prepracované obrázky, s rôznymi prírodnými motívmi. Sálala z nich dobrá energia, akoby osoba, ktorá ich nakreslila chcela prostredníctvom nich

„Je to jedna z metód, ktoré vám pomôžu zbaviť sa stresu bez magických prostriedkov... pokojne to môžete skúsiť... ak by vás to zaujalo, mám aj ďalšie vzory..."

„Ďakujem vám..." Myrtla bola ochotná skúsiť čokoľvek, pokiaľ to znamenalo, že sestra bude súhlasiť s tým, aby sa profesor Riddle nedozvedel o jej momentálnom stave, aspoň zatiaľ nie, chcela to čo najdlhšie odďaľovať aj keď jej bolo jasné, že sa tomu nedokáže vyhnúť.

„Keby vám bolo nevoľno, alebo keby ste ešte niečo potrebovali, budem tu... stačí sa len ozvať... vôbec s tým neváhajte, keby sa čokoľvek na vašom stave zmenilo..."

Myrtla pomaly prikývla.

Počula ako školská sestra zatiahla závesy.

Pohodlne sa oprela a vybrala si jeden zo vzorov, pomaly začala s vyfarbovaním, ku ktorému tie obrázky priam zvádzali.

A čítala si aj príbeh, ktorý bol k nim priložený. Predstavovala si, že možno bude podobné príbehy a maľovánky robiť aj so svojou dcérou. No tú predstavu, akoby z jej mysle na chvíľu vyhnala jedna z tých vecí, na ktoré sa snažila nemyslieť. Aj ona bude potomok Slizolinu, či už vážený či nie, bude to aj Tomova dcéra.

Obávala sa toho, že v jej pohľade bude ten istý chlad. A chcela urobiť všetko pre to, aby ich dcéra myslela aj na iné možnosti. A bola ochotná ich prijať. No nedokázala si predstaviť, že by si ani on nenašiel svojský spôsob, ako ju prijať.

Svet maľovaných príbehov ju pohltil, pomohol jej voľnejšie dýchať, cítila sa odpútaná od toho všetkého, čo ju počas tých nepríjemných dní ťažilo.