Vtedy som verila (het) dokončené

37. kapitola

Svadba začala.

Aspoň tak by bolo možné popísať tú udalosť, ktorej bola svedkom. Obrad spútania prebehol už predtým, preto mali pred sebou teraz už len tie verejné prísahy.

Myrtla sa pripojila k Tomovi. Zhováral sa s Blackom a jej prítomnosť ledva zaregistroval.

„Predpokladám, že vieš, čo to znamená..."

„Áno, môj pane, no aj vy budete musieť zvážiť..."

„Nie, už som sa rozhodol..." zastavil ho Tom pomerne tvrdo a nedal mu priestor na to, aby vyjadril svoje obavy.

Myrtla vskutku nemala v úmysle zisťovať žiadne ďalšie podrobnosti, nech už šlo o čokoľvek bola rada, že je podrobností ušetrená, hlavne pokiaľ šlo o zábavu, ktorú možno spomínali Slizolinčanky.

Potom však už sľuby začali, keďže úradník bol už na svojom mieste a takisto aj nevesta so ženíchom.

Tom, akoby si až vtedy uvedomil, že má spoločnosť. A ona sa snažila nemyslieť na jeho plány, o ktorých by vskutku nemala nič vedieť.

Cítila letmý dotyk jeho ruky, na tej svojej, čo bolo gesto, ktoré od neho neočakávala, no prijala ho ako ubezpečenie, že bolo skutočne vhodné, aby stála práve teraz pri ňom.

Odriekanie sľubov, jej chtiac či nechtiac pripomenulo jej vlastné, to ako on sám zariadil, aby ich zložila. Odvtedy bol opäť neodmysliteľnou súčasťou jej života a nielen desivý snom z dávnej minulosti.

Malfoy hrdo odriekal svoju časť sľubov, keď sa zrazu stalo niečo, čo zrejme nikto z hostí neočakával.

Mágia ich spojenia sa vzbúrila, vyšľahla na všetky strany, jej útok sprevádzali bolestivé výkriky hostí, ktorí sa nestihli vyhnúť tomu nečakanému náporu. Mágia potom skôr mierila na steny, bola nimi pohlcovaná.

Aj ona sama pocítila jej vplyv, ako istý druh nepríjemného drgnutia, po ktorom by určite spadla nebyť toho, že si ju Tom pritiahol k sebe, pokojný aj napriek pásom mágie, ktoré prebleskovali okolo nich, aj napriek tomu všeobecnému chaosu.

Nevesta dopadla na zem, s rukou čiastočne spálenou a Malfoy, pokorený tým, ako jeho sľub dopadol na ňu len neveriacky hľadel.

Hostia sa ponáhľali k východom, unikali pred všadeprítomnými vlnami mágie, tlačili sa a sácali. A bol to práve Tomov hlas, hlas Temného pána, ktorý ich prinútil upokojiť sa.

„POMALY KRÁČAJTE K VÝCHODOM, NEKRIČTE A NEPANIKÁRTE!" znel jeho príkaz v ich hlavách, takmer až bolestivo, čo ich vytrhlo z nebezpečného pokušenia súvisiaceho s prepadnutím sa do totálnej paniky.

Myrtla dovolila, aby ju odviedol von, totálne ochromená silnou mágiou, ktorá sa jej len letmo dotkla, no aj tak pochopila, že to nevyšlo, že ich sľub nebol uzavretý tak, akoby mal.

„Čo sa stalo?" opýtala sa ešte stále dosť vydesená tým zvláštnym svetlom, ktoré sa nachádzalo nad sídlom a rozširovalo sa ďalej.

„Stará mágia môže byť nevyspytateľná... Obrady tohto druhu sa nemusia vždy podariť..." poznamenal do určitej miery takmer až spokojne. Akoby práve poníženie tohto druhu bolo pre Malfoya tým pravým trestom.

„Ale ona..."

„Predpokladám, že to prežije, no bude mať čo vysvetľovať... vyzerá to tak, že svoju mágiu už spojila s niekým iným, čo môže byť nepríjemné, všakže..."