Pondelok
Tak fajn. Budem hrať ako on. Prečo by som si to nemala užiť rovnako? Veď koľko báb túži pretiahnúť Harryho Stylesa? Tss.. Môžem byť rada nie? Fajn, zachovaj si chladnú hlavu. Si silná baba. Chceš to! Chceš sa s ním vyspať! A spravíš to!
Bolo asi 7 hodín večer. Len ťažko som v sebe potláčala svoju nervozitu. Všimla som si, ako ma všetci celý deň pozorujú. Príde im to divné že sa s Harrym, teda so Stylesom už nehádame. No ja sa s ním nechcem baviť už vôbec. No všimla som si jeho pohľad ako ma celý deň sleduje. Preto sa mu vyhýbam.
„Sam, Sam! Ideme do klubu dnes. Ideš?“ opýtala sa ma s nadšením Dan. Zachytila som Stylesov pohľad, ako čaká na moju reakciu.
„No..popravde, Veľmi rada by som šla..“ povedala som a Styles sa na mňa hrozivo zamračil. „Ale je pravda že mi nie je dobre. možno..nabudúce.“ povedala som a on si viditeľne vydýchol. Žeby ma až tak chcel?
„Noooo.. to je škodááá.“ Zatvárila sa smutne.
„Vynahradím ti to.“ Objala som ju a pritom som sa pozrela na Stylesa. Ten sa na mňa pozrel a odišiel.
Osem hodín a dom sa vyprázdňuje. Moja nervozita a strach stúpa. Už sa nedá vycúvať.
„Za hodinu som tu.“ Šepol mi Styles do ucha ako odchádzali. Nikto si to nevšimol. Iba som sklopila pohľad.
„Sestrička nabudúce pôjdeš s nami určite jasné?“ ukázal na mňa prostom Niall.
„Nepochybuj o tom.“ Zasmiala som sa. El s Dan ešte ku mne pribehli a objali ma. Došiel aj Zayn.
„Ak chceš môžem ostať.“ Chytil ma za ruku. Vedela som, že nás Harold sleduje ale pohľadom som ho nevyhladávala.
„Nie.. ja som v pohode. Zabav sa. Aj tak ja pôjdem s našimi na Skype a potom pôjdem spať.“ Usmiala som sa naňho. Nahol sa ku mne a dal mi pusu na líce.
„Hej Malik. Bacha!“ zakričal Niall a on odo mňa odskočil. Ja som sa začala smiať. Konečne odišli. Naozaj som si sadla za notebook a šla som volať s našimi. Ani som sa nenazdala a už bolo 9. Hovor som s nimi ukončila a šla som si dať sprchu. Vyvoňala som sa a oholila. Tak keď už... obliekla som si spodné prádlo a na to som si dala šortky a tielko. Nervozita, nervozita, nervozita. Už sa ani nebojím. Asi som sa s tým zmierila. Šla som do kuchyne, nabrala som si pohár vody a napila som sa. Zrazu som počula buchnutie dverí. Je tu.
Harry
„Ja už pôjdem. Musím si ísť ešte niečo vybaviť.“ Povedal som po asi hodinovom netrpezlivom čakaní v bare.
„Okey.“ Povedali všetci ani sa o to nezaujímali. No super. To som mohol odísť aj skôr. Vybehol som z baru a nasadol som do svojho auta. Nedočkavosť, ktorá okolo mňa krúžila sa dala krájať. Bol som nedočkavý. Nedočkavý z toho, kedy sa jej dotknem, pobozkám... Prefrčoval som Londýnskymi ulicami až som sa konečne dostal ku vile. Auto som ani nezaparkoval do garáže. Nechal som ho na kraji cesty. Vyskočil som z auta a utekal som ku dverám. Vošiel som. Bolo ticho a tma. Svetlo išlo iba z kuchyne. Zhodil som zo seba tenisky a pomalým krokom som šiel za svetlom. Stála tam a.. bol tak neodolateľná. Bola mi otočená chrbtom. No vedela, že som tu.
„Ehm.. ahoj.“ Povedal som.
Zhlboka sa nadýchla a otočila sa ku mne. „Čau.“ Povedala a oboma rukami sa držala linky za ňou. Iba sme tam stáli a pozerali sa na seba. No Harold, toto si dobe nevymyslel. Čo teraz? Nevypadá že by horela túžbou po mne. Spravil som pár krokov k nej a stál som hneď oproti. Zdvihla zrak a pozerala mi do očí. Ruku som zľahka položil na jej líce a pomaly som sa k nej naklonil. Zostal som iba pár centimetrov od jej pier. Srdce mi splašene bilo. Čakal som, kedy sa odtiahne. Vždy to urobila. Vždy keď som sa pokúsil ju pobozkať. No teraz to nevypadalo, že by sa chcela odtiahnuť. Preto som to rýchlo využil a nalepil sa na jej pery. Boli také mäkké a poddajné.. ach. Druhú ruku som položil na jej pás a pritiahol som si ju k sebe tesnejšia. Zobral som ju do náručia a viedol do mojej izby. Pomaly som ju položil na posteľ. Znova som ju pobozkal. Jazykom som prechádzal po jej perách v snahe dostať sa dnu, no ona nespolupracovala. Preto som sa perami presunul na jej krk a rukou som ju hladil po nohe. No tak Sam, zapoj sa už! Rukou som prešial na jej bruško a tým som začal vyhrňovať aj jej tričko. Odtiahol som sa od nej a vyzliekol jej ho. Zahľadel som sa ne jaj prsia. Geniálne. Vypusinkoval som jej dekolt a prešiel k jej uchu.
„Spolupracuj!“ Zavrčal som a zahryzol som jej do ušného lalôčka. Ťažko prehltla. Tak, a dostal som ju! Zrýchlene dýchala. Nepozrel som sa jej do tváre. Ani raz. Bál som sa toho, čo tam možno uvidím. Čo ak ma naozaj nechce? Stiahol som si tričko a na to rýchlo aj nohavice. Teraz musí byť zo mňa úplne vedľa. Preto som bozkami prešiel na jej brucho a jazykom som viedol mokrú cestičku až k jej šortkám. Prstami som zahákol o ich lem a stiahol jej ich. Bruškami prstov som jej prechádzal po vnútornej strane stehien a pri tom som ju bozkával na krku. No zrazu som započul niečo, čo som rozhodne nechcel. Zamrzol som na mieste. Ona..ona plače? Konečne som zrak presunul k jej tvári. Slzy sa jej kotúľali po tvári a oči mala pevne zomknuté k sebe. Vystrašene som na ňu pozeral. Normálne som sa roztriasol.
„Sam?“ šepol som. Neodpovedala. Rukou som prešiel na jej líce a pohladil ju po ňom. „Sam.“ Povedal som znova. „Pozri sa na mňa.“
„Nie! Nie.. nechcem sa na teba pozerať... nechcem!“ hovorila medzi vzlykmi.
„Neplač. Prosím ťa, neplač.“ Začal som jej rýchlo slzy utierať. Toto som nechcel. Toto naozaj nie. Celá sa triasla. Objal som ju.
„Nie prosím... už.. už to sprav nech to mám za sebou. Prosím.“ Hovorila ale neprestávala plakať.
„Nemôžem to spraviť. Nie keď ty nechceš.“ Hladel som jej do tváre. Zvalil som sa na druhý koniec postele. Tvár som si prekryl dlaňami. „Choď!“ povedal som hlasnejšie a prudko som dýchal. Chvíľku bolo ticho. Vedel som, že sa na mňa pozerá, no pohľad som jej neopätoval. Na nič nečakala. Vyskočila z postele, pozbierala svoje veci a utiekla z mojej izby. Toto si posral Styles.
Sam
„Choď!“ povedal a ja som otvorila oči. Ležal ďaleko odo mňa a tvár mal v dlaniach. Žeby ho to naozaj mrzelo. Rýchlo som zoskočila z postele a roztrasene som si zbierala po zemi veci. Slzy mi ešte stále neprestávali padať z očí. Bála som sa ho. Moc. Rýchlo som vybehla z jeho izby.
„Preboha Sam.“ Počula som za sebou hlas. Bola to Dan. Dobehla ku mne. „Preboha čo sa ti stalo?.“ zostala ticho a pozrela sa na moje telo iba v spodnom prádle a na Stylesovu izbu. „Ty..on..vy ste..“ vystrašene na mňa pozrela. Znova som sa rozplakala a utekala som do svojej izby. A Dan za mnou.
Harry
Som ja ale debil. Kretén. Hajzel. Veď ona sa ma bála! Mohla si to vysvetliť tak, že ju chcem znásilniť. Pochybujem že ma po tomto bude mať ešte rada. Vyskočil som z postele a natiahol som na seba prvé čo mi prišlo pod ruku. Musím z tadiaľto vypadnúť!...
Taaak! NEWWW! Čo vy na to.. Znova som neskončila napínavo už ma to štve :// :D Ale inak konečne som celkom spokojná s časťou. Čo vy na to?
Prosím KOMENTÁRE A VOTES ! :) Keď už som dnes pridala až 2 buďte ku mne dobré :33
VOUS LISEZ
Teach Me To Love {Harry Styles SK}
FanfictionNenávisť a láska tvoria veľmi tenkú hranicu. All Rights Reserved ® Domie2710