Teach Me To Love {Harry Styles SK}

49. časť ...On sa ťa dotýkal?!

"Ryan?" otočila som sa naňho a usmiala som sa.

"Ahoj18-tka." povie veselo a príde ku mne. "Všetko najlepšie!" povie a podá mi kyticu.

"Ďakujem Ryan, naozaj." usmievam sa od ycha k uchu a uchvátene sa pozerám na kyticu.

"Nemáš vôbec za čo." usmieva sa a stále na mne visí pohľadom.

"Nevedela som, že prídeš už dnes." hovorím, keď si ideme sadnúť na neďalekú lavičku pri škole.

"Nemohol som si predsa nechať ujsť tvoje narodeniny." žmurkne na mňa a ja sa začervenám. Čo sa to so mnou do pekla deje?!

"Ehm...ako si vedel, že tu chodím do školy?" nadvihnem obočie a konečne sa pozriem na jeho tvár. Má mierne stŕnisko, oči mi žiaria a na tvári ma úsmev. Možno by som dávnejšie povedala že je sexy a zlatý, ale teraz si to nemyslím. Ten najsexy a najzlatší chalan je Harry.

"Prekvapuje ma, že sa to vôbec pýtaš." zasmeje sa. Nechápavo sa naňho pozriem. Trochu sa ku mne nakloní a povie tichším hlasom. "Vieš, že si zistím všetko." znova na mňa žmurkne a odtiahne sa. Slabo sa usmejem a zrak opäť sklopím na krásnu kyticu ruží. Ešte som takú nikdy nedostala.

"Páči sa ti?" opýta sa ma a tým ma preruší z mojich myšlienok.

"Áno, je nádherna. Ešte raz veľmi ďakujem." usmejem sa naňho.

"Robíš, ako by si takú kyticu ešte nikdy nedostala." zasmeje sa a ja zrak znova odvrátim.

"Veď ani nedostala." ani od Harryho nie. Poviem si v duchu a radšej potrasiem hlavou, aby aby som nemyslela na hlúposti.

"Inak, už je to medzi tebou a Harrym okey?" opýta sa a ja mu venujem pohľad.

"Hej, je to v pohohode." prikývnem a slabo sa usmejem.

"Mrzí ma, že ste sa kvôli mne hádalu." jeho veselá nálasa je razom fuč.

"To je v pohode. On si jednoducho nemá čítať moje správi." poviem a mierne sa zamračím. Zostane ticho a tiež odvráti zrak. Po chvíľke sa začnem cítiť torchu trápne.

"Asi mu zavolám. Má ma príať vyzdvihnúť." poviem a z malej kabelky vytiahnem mobil.

"Môžem ťa odviezť aj ja. Mám tu tetine auto." povie ale ja pokrútim hlavou.

"Nie, to radšej nie. Nechcem si ani predstaviť, čo by vyvádzal, keby ma videl vystupovať z tvojho auta." zasmejem sa a on chápavo prikývne, ale tiež sa zasmeje.

"Asi máš pravdu." povie a ja Harrtmu v kratkosti napíšem správu, aby pre mňa prišiel.

"Tak, ja asi pôjdem." povie a postavý sa. Urobím to iste a napravím si sukňu, ktorá sa mi skrčila. Cítim na sebe jeho oči, ale nepozriem sa mu do tváre. 

"Pristane ti to." povie s úsmevom.

"Ďakujem." tiež sa usmeje a nahne sa ku mne, aby ma objal. Som prekvapená, keď sa jeho ruky obmotajú okolo môjho tela, no objatie mu opätujem.

"Snáď sa ešte uvidíme." povue, keď sa odtiahne.

"Samozrejme. Ešte si ma nezoznámil s tvojou sesternicou a bratrancom." poviem a mierne ho udriem do ramena.

"Jasne, jasné." zasmeje sa. "Dobre, idem. Keby dačo, mám tvoje číslo." zmurkne na mňa a bez ďalších slov odíde. Chcela som sa ho spýtať, z kadiaľ ho má, ale aj tak by neodpovedal.

Moje kroky smerujú na školske parkovisko, kde by ma mal čakať Harry, teda ak už nečaká. Zrýchlim krok, aby som tam bola čo najskôr, nechcem aby sa za dlhé čakanie hneval. Akurát, ako tam dorazím, vidím Harryho, ako prichádza na jeho Range Roweri. Usmejem sa a prídem k jeho autu. Otvorim dvere a hneď nasadnem. Ani ho nestihnem pozdraviť a Harryho pery su nalepené na tých mojich.