Teach Me To Love {Harry Styles SK}

64. časť ...Nechcela to.

"Čo?! Neviem o čom rozprávaš." vykríkla som a rýchlo som šla do mojej izby. No ona utekala za mnou.

"Dobre vieš o čom hovorím. Ty si s ním spala. Ty si s ním spala." vykrikovala nadšene a ja som na ňu iba nechápavo pozerala.

"Tebe šibe? Vypadni z mojej izby!" vytlačila som ju von.

"Z tohto sa nevyvlečieš Horanova. Pozri sa do zrkadla. Napuchnuté pery, cucflek... Myslíš že som retardovana?" hovorila spevavím hlasom a ja som sa asi scvrkla. To je na mne až tak vidieť?

"Vidím na tebe, ako žiariš. A keď som stretla Harryho, tváril sa podobne." hovorila už pokojnejším hlasom.

"Veď to nie je hanba." povedala a ja som sa na ňu zamračila.  

"Povedal ti, že ťa ľúbi?" opýtala sa a ja som sa zarazila.

"Nie, nepovedal." povedala som potichu a potom som sa na ňu pozrela.

"A prečo by mal. On miluje Rose a ona zase jeho." mykla som plecom ale v podstate mi to vôbec nebolo jedno. Bolo mi z toho zle a...bolelo to.

"Nebuď smiešna. Vieš že miluje teba. Stále." povedala povzbudivo.

"Nechcem sa o tom baviť." povedala som rýchlo a zabuchla som pred ňou dvere.

Harry

"Kde si bol?" opýtal sa ma Louis, keď som zišiel dole.

"Bol som v mojej izbe." povedal som a šiel som k pultu s alkoholom.

"A prečo sa stále vyškieraš?" podozrivo sa na mňa pozrel.

"To sa nemôžem ani usmievať?" zamračil som sa.

"Ved v pohode... Idem za El." povedal a odišiel. Šiel som si sadnúť na gauč s pohárom v ruke.

To čo sa stalo hore sa mi stále premietalo v hlave. Znova na sebd cítiť jej dotyky, jej hebké pery. Tak strašne mi to všetko chýbalo. S ňou som sa cítil...tak inak. Úžasne, šťastne. Ona je to jediné, čo v živote chcem.

Toľko krát som jej chcel povedať, že ju milujem. Ale...dúfal som, že to povie prvá. Lebo ja viem, že ma miluje. Áno, miluje ma. Sam ma miluje. Klamala, keď mi povedala že nie. Dneškom mi to dokázala. Musí byť moja. Neviem čo ju prinútilo sa so mnou rozísť a klamať mi, ale ja to zistím.

"Harry, zlatko. Tu si." počul som hlas Rose a to už sedela vedľa mňa.

"Koľko krát som ti už povedal, aby si ma nevolala zlatko?" povedal som otrávene. Nenávidím, keď ma tak volá. Už ma štve, že si stále myslí, že je medzi nami niečo viac.

"Prepáč, ale mne sa to k tebe tak hodí." rukou mi prešla po vlasoch a mne sa automaticky vybavila chvíla s pred pol hodiny, keď mi tento istý pohyb robila Sam.

"Kedy im už povieme, že sme spolu?" povedala sladkým hlasom a ja som sa zarazil.

"Ako spolu?" zamračil som sa a pozrel som sa na ňu.

"No, že spolu chodíme."

"Ale my spolu nechodíme Rose. Myslím, že som ti to povedal už dosť krát, aby si to mohla pochopiť." naštvane som sa postavil.

"Ale ja som myslela..."

"Zle si myslela Rose. Chcel som, aby sme boli kamaráti. Ale ty to nechceš pochopiť. Asi by sme mali skončiť so všetkým...čo medzi nami je." povedal som a ona sa na mňa vystrašene pozrela.

"Harry ja.. Prepáč...ja." koktala.

"Rose...ďakujem že si mi pomohla, ale viac ako kamarádstvo ti neponúknem." povedal som to isté, čo kedysi Sam mne.