Teach Me To Love {Harry Styles SK}

28. časť My mom is fool!!!

Vrátili sme sa späť dnu. Harry sa na mňa celý čas tískal, objímal ma. „Harry prosím ťa nie tu.“ Odstrkovala som ho od seba. Aj ja som ho chcela objať a byť s ním ale nie pred očami všetkých. Mojich rodičov, chalanov..

„Prečo?“ zvláštne sa na mňa pozrel.

„Preto...lebo! všetci sa pozerajú.“ Vyhýbala som sa jeho pohľadu.

„Aha...takže to mám chápať tak, že sa hanbíš za to, že spolu sme?“ zamračil sa.

„Nie len...nechcem aby to ešte vedeli.“ Povedala som a pozrela som sa mu do očí.

Chvíľku na mňa iba hľadel. Z jeho tváre nevyžarovali žiadne emócie. Iba poker face. „Fajn.“ Odsekol, otočil sa a odišiel. On naozaj odišiel. Môžem sa ja na toto všetko vysrať! Posraný život! Rýchlim krokom som prešla k baru, kde som si objednala nejaký alkohol. Už mi je všetko jedno.

Na ďalší deň.

Zobudila som sa v nejakej izbe. Porozhliadla som sa po miestnosti a zistila som, že som v mojej izbe. U mňa doma. Čo tu robím? Buchla som sa do čela. Gregova svadba. Na sebe som mala ešte stále šaty. Pozrela som sa na hodiny. Pol 4. Čo? Do kelu ako som sa sem vôbec dostala? Zodvihla som sa z postele a zamierila som do kúpeľne. Príšerne ma bolela hlava. Otvorila som dvere a následne som ich zavrela. Ponaťahovala som si všetky svaly a prešla som k umývadlu. Pozrela som sa do zrkadla. Bože môj! Neodmalovaná, strapatá. Bože. No zrazu som za sebou niečo zazrela.

„áááááááá!“ zakričala som a otočila som sa. Chrbtom som narazila o stenu a chytila som sa na miesto kde mám srdce. V mojej vani ležal Harold!!! Oblečený a spal! No...po mojom výkriku už nie.

„Panebože.“ Povedal a poobzeral sa dookola. „ty máš ale hlas.“ Zasmial sa.

„Čo tu do pekla robíš?“ zakričala som naňho.

„Dobré ráno láska.“ Zasmial sa a postavil sa. Prišiel ku mne a vtisol mi na pery bozk. Nechápavo som tam stála a pozerala som naňho. „včera si mi nedovolila spať v tvojej posteli, lebo si bola opitá a povedala si mi, že to zneužijem. A už nikde nebolo voľné takže.“ Poškriabal sa na hlave.

„Vydesil si ma.“ Šepla som stále lapajúc po dychu.

„prepáč.“ Ľútostivo sa na mňa pozrel a objal ma okolo pása. Ruky som obmotala okolo jeho krku a pritisla som ho k sebe. Nemohla som uveriť tomu, čo sa tu deje. Stojím tu s Harrym a objímam ho. A chodíme spolu. Je to také...neuveriteľne...že sa mi tomu ani nechce veriť. No presvedčí ma o tom Harry, keď sa prisaje na moje pery.

„Vieš o tom že sa úžasne bozkávaš?“ opýtal sa ma a oprel si čelo o to moje.

„Teraz už hej.“ Zasmiala som sa.

„To ti nikto predo mnou nepovedal?“ pobavene na mňa pozrel.

„No...Dereck...možno pár krát.“ Usmiala som sa no on sa zamračil. „Čo sa deje?“ opýtala som sa.

„nemám rád toho chlapa.“ Zamračil sa.

„Už ani ja nie.“ Usmiala som sa naňho.

„bál som sa toho, že ešte stále áno.“  Povzdychol si.

„Možno ešte pred dvoma troma týždňami áno...ale teraz už nie. Už je to minulosť.“

„A teraz maš rada mňa.“ Usmial sa.

„Áno...teraz mám rada teba.“  Zasmiala som sa a pobozkala som ho. „Idem sa prezliecť...počkať...vlastne tu máme aj nejake veci?“  zamračila som sa.