Teach Me To Love {Harry Styles SK}

56. časť ...Nerob to Styles!

Pohľadom som behala z jedného na druhého. Všetci boli ticho a pozerali na mňa. Srdce mi bilo až v krku a začali sa mi triasť ruky.

"Ehm.." Louis si odkašľal a tým mi dal najavo, že mam vypadnúť. Venovala som mu pohľad a chystala som sa odísť.

"Sam? Vrátila si sa?" opýtal sa nadšene Niall a pribehol ku mne. Hneď ma objal.

"Ehm..nie, nevrátila." mierne som ho od seba odtlačila a on sa zamračil.

"Ako to že nie? Kam by si šla?" opýtal sa a ja som ešte stále cítila na sebe pohľad ostatných.

"Prišla som si len po veci." povedala som a ukazala som na kufor, ktorý som zvierala v ruke. Pohľadom som prešla na ostatných a videla som Harryho, ako sa mračí. Rýchlo som odvrátila pohľad.

"Do Írska?" opýtal sa Zayn a tváril sa pochybovačne. Mierne som sa zamračila.

"Áno." prikývla som.

"A nezostaneš aspoň na chvíľku?" chytil ma Niall za ruku.

"Myslím, že to nie je dobrý nápad. Mala by som ísť. Zbytočne si platím hotel, keď tam nie som." povedala som nervózne a rukou som si prešla po vlasoch. Bola som nervózna z toho, ako sa na mňa dívali.

"Ty bývas v hoteli?" opýtal sa Zayn.

"Áno. Takže idem." usmiala som sa na Nialla a otočila som sa ku dverám, kde ešte stále stáli ostatní. Spravila som prvý krok a oni ustúpili. Jediný kto zostal stáť na svojom mieste bol Harry. Telo sa mi roztriaslo a srdce splašene bilo.

"M-môžem?" povedala som a ukázala som na dvere za ním. No on sa ani nepohol. Bol ticho a stále na mňa iba bez výrazu pozeral. Pohľadom som chcela poprosiť ostatných, aby mi pomohli, no tí tu už neboli. Pohľad som znovu uprela do Harryho krásnej tváre. Jeho sánka sa raz za čas napla, no pohľadom neuhol ani raz.

"Harry, musím ísť." povedala som už trochu naštvane. Nepáčilo sa mi, ako sa na mňa díval. Nepáčilo sa mi to ticho, ktoré tu vládlo. A najviac sa mi nepáčilo, že sme tu boli sami.

"Už prešiel týždeň Sam." povedal potichu a ja som sa zhlboka nadýchla.

"Ja viem Harry." povedala som pevne. Nemohla som mu dať najavo, ako ma toto všetko ničí.

"Nechýbam ti?" opýtal sa a jeho tvár bola zase bez emócií.

"Nie." zaklamala som. Samozrejme, že mi chýba. A ako moc!

"Naozaj?" opýtal sa a priblížil sa ku mne až úplne blízko.

"N-naozaj." Jeho ruka sa dotkla môjho líca a ja som sa striasla.

"Tak prečo sa tak chveješ? Prečo ti tak rýchlo búši srdce? Prečo zrýchlene dýchaš, keď sa ťa dotknem?" hovoril a palcom mi hladil líce. Jeho tvár sa stále približovala a ja som sa začala triasť ešte viac.

"Nerob to Styles." zavrčala som, keď jeho pery boli už iba malý kúsok od tých mojich. No on ma neposlúchol. Jeho pery sa obtreli o tie moje a následne sa na ne prisal. Ten pocit cítiť jehi pery na tých mojich bolo niečo úžasné. Zase ten pocit. Nádherný pocit. Náš bozk sa prerušil, až keď sa do naších pier primiešalo niečo slané. Až potom som si uvedomila, že vlastne plačem. Harry sa na mňa pozrel a chcel mi slzy zotrieť, no ja som ho zastavila.

"Toto už nikdy neurobíš." vražedne som sa naňho pozrela. Schmatla som do ruky môj kufor a čo najrýchlejšie som vyšla von z vili. Prekvapilo ma, že za mnou nešiel. No iba som pridaka do kroku a pokúšala som sa stopnúť si taxik. Slzy mi ešte stále tiekli po tvári a nedali sa zastaviť. Prečo tam prišli? Prečo som sa s nim musela stratnúť? A prečo som ho nechala, aby ma pobozkal? To už nikdy nemôžem dopustiť. Nemôžem byť s Harrym a musíme sa s tým obaja zmieriť. Uvedom si to Sam! A pripomeň si Paulove slová. Robíš to pre dobro jeho a chalanov.