Teach Me To Love {Harry Styles SK}

35.časť -My Sam-

S nadvihnutým obočím som naňho pozerala. "O čom sa chceš baviť?" opýtala som sa.

"Nasadaj." povedal a pokľadom prešiel na svoje auto. Iba som mykla plecom a šla som si doň sadnúť. O chvíľku nasadol aj Harry a my sme vyrazili hneď po Zaynovom aute.

"Ako si sa dnes mala? Ani si sa neozvala." povedal a ja som sa nechápavo zatvárila.

"Ty si sa neozval mne." povedala som a pozrela som sa naňho.

"Ty si mi nemohla zavolať?" povedal mierne naštvane.

"A ty si nemohol zavolať mne? Myslela som, že nemáš čas." povedala som, čo mi prvé napadlo a odvrátila som zrak. Po tomto v aute zavládlo ticho. Nepozerala som sa na cestu, no až potom som si uvedomila, že ideme nejako dlho.

"Ideš zlým smerom Harold." povedala som.

"Viem." odsekol, ani sa na mňa nepozrel. Jemu akože čo je?

"Tak kde ideme do riti?" povedala som naštvane. Berie ma boh vie kam a isto odchádzame z mesta.

"Hovorim, že sa potrebujeme porozprávať. Tak buď ticho, seď a čakaj, za chvíľku sne tam!" povedal naštvaným hlasom. Iba som naňho nechápavo pozrela a naštvane som sa oprela o sedadlo a ruky som si založila na prsiach.

O chvíľku sme boli na nejakom opustenom mieste. Harry zastam až pri hraji nejakej plochy, kde okolo boly stromi a drevenny stôl s lavicou. Bolo to nejake vyhliadkové miesto. Obaja sme vystúpili a mne sa naskytol pohľad skoro na celý Londýn. S užasom som na to všetko pozerala, až pokým som si neuvedomila, prečo tu vlastne sme. Otočila som sa k Harrymu, ktorý sa opieral o auto a pozeral na mňa. Trochu som znervóznela, aj ked neviem prečo. Ruky som si založila na prsiach a zhlboka som aa nadýchla.

"Pristane ti to." povedal, a to ma prinúťilo sa naňho pozrieť. Mal na sebe čierne úzke rifle a biele tričko. Pohľadom som zastavila na jeho tvári a zistila som, že sa tvári vážne.

"To je to, čo si mi chcel povedať?" opýtala som sa a nadvihla som obočie. Neodpovedal, iba sa na mňa pozeral. Ešte posledny krát som sa otočila smerom na mesto. Potom môj zrak znova padol na Harryho, ktorý ma celú skenoval pohľadom. Prešla som k autu a on stále zo mňa nespúšťal zrak. "Tak keď je to teda všetko, mohli by..." nenechal ma dopovedať, lebo si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma. Zostala som šokovane stáť a Harry sa mi jemne obtieral o pery. Jeho ruka hladila môj zadok a ja som nebola schopná pohybu.

"Fajn, teraz s tebou môžem hovoriť." povedal, keď sa odtiahol. Rýchlo som sa spamätala a ustúpila som od neho minimálne o dva metre. "Odkedy sa hrabeš cudzích mobiloch, Samantha?" opýtal sa a zamračil sa. ja som prekvapene nadvihla obočie a pozerala naňho. Normálne som nevedela čo povedať.

"J-ja." začala som, no zasekla som sa hneď na začiatku vety.

"Áno..ty!" povedal a ja som naňho iba pozerala. Naozaj som nevedela čo povedať. On mi pohľad opätoval, no z tváre sa mu nedalo nič vyčítať. Vyzeral tak, ako by sme sa ani o ničom nerozprávali.

"Ja..prepáč, že som ti narušila tvoje súkromie Harry ale...nechal si si ho u mňa v izbe a bolo 11 hodín a niekto ti poslal esemesku. Čo by si robil ty?" povedala som naštvane.

"Neprečítal by som si to." povedal pokojne.

"To určite.." zasmiala som sa. "A ešte jedna vec. Ako by si sa tváril, keby si ju predsa len otvoril a písal by mi Dereck? Že aké to bolo keď so mnou spal? hmm?" už som mierne kričala. On si asi neuvedomuje, o akej esemeske sa tu bavíme!

"Takže si priznala, že si si tu esemesku celú prečítala!" povedal naštvane.

"Tak prepáč!...Do riti, tak načo si so mnou, keď si píšeš s ňou, boh vie, či sa spolu nestretávate a nespávate?!" kričala som a po tvári sa mi pomaly začali spúšťať slzy.