Teach Me To Love {Harry Styles SK}

48. časť ...Pozri, vykričal som to do sveta!

„Nerozišli sme sa naozaj, však?“ sústredene mi hľadel do očí, no ja som zrak odvrátila. Teraz mi omnoho prišla zaujímavejšia stena, na ktorej visela fotka mňa a Nialla. To ako som sa cítila, som nevedela ani popísať. Stále som bola mimo z toho, ako na mňa kričal a všetko čo povedal ako by vo mne vytvorilo nejakú dieru, ktorá hrozne pálila zakaždým, keď som si na jeho slová spomenula. Zatínala som sánku, snažila som sa robiť všetko, aby som sa nerozplakala. Prvý krát som sa ocitla v takejto situácií. Prvý krát som skutočne nevedela, čo mám povedať.

„Sam..“ povedal prosebne, keď som dlhšiu dobu neodpovedala. Znova chytil moju ruku. Myslím, že by bolo zbytočné ju odťahovať, aj tak by ma chytil znova. Cítila som, ako sa trasie. Normálne sa triasol. To ma donútilo otočiť k nemu tvár a videla som jeho nádherné, smaragdové oči zaplnené slzami. Vystrašene som pohľadom behala po jeho tvári a znova som nenachádzala slov. Harry plače? Kvôli hádke? Žeby ho to až tak mrzelo? Moju ruku pevnejšie stisol a z jeho očí som videla, ako ma prosí, aby som odpovedala.

„Sám si predsa povedal, že náš vzťah je na hovno.“ Šepla som a sklopila som zrak. Znova sa mi vybavila spomienka na jeho zamračenú tvár a na jeho krik. A vo vnútri mňa to zase začalo nebezpečne páliť.

„Nie princezná. Vieš, že som to tak nemyslel. Bolo to len kvôli tomu, že som bol naštvaný. Inak by som to nikdy nepovedal.“ Hovoril šeptom a rukou mi nadvihol bradu. Hlavu som otočila a jeho ruka mu padla bezvádle na kolená.

„A prečo si bol naštvaný Harry? Kvôli jednej správe?“ snažila som sa mať vyrovnaný hlas a sklamane som sa naňho pozerala.  Všimla som si, ako napol sánku, ale sústredene mi hladel do očí.

„On....nemám ho rád a nechcem...aby mi ťa ukradol, chápeš?“ vydýchol a ja som pokrútila hlavou.

„vidíš Harry, to je to!“ povedala som ironicky a postavila som sa. „neveríš mi. Neveríš mi, keď som ti povedala, že s ním nič nemám a ani nebudem mať! Upodozrievaš ma z toho, že ťa podvádzam. Uvedomuješ si Harry, že ja celé dni nevychádzam z domu? Lebo je to podľa vás veľmi nebezpečné a že musím počkať, pokým sa to ukľudní? Ale dokedy mám čakať Harry? Veď ja ani nežijem! Podľa teba je to život, byť zavretá v jednom dome, pozerať sa, ako baby chodia na nákupy a s chalanmi chodia na večere a na prechádzky? Nie...toto život nie je Harry.“ Pokrútila som hlavou. „Ale ja to všetko, všetko robím IBA pre teba!  A ty? Ty ma ešte upodozrievaš, že ťa podvádzam? Načo by mi potom toto všetko trápenie bolo, keby som chcela byť s niekým iným? Mal by si sa nad tým zamyslieť. A hlavne by si sa mal zamyslieť nad sebou!“ poslednú vetu som šepla. Bola som z toho všetkého vyčerpaná. Nakoniec som mu povedala omnoho viac vecí, ako som si v duchu naplánovala. Jednoducho som zo seba vypustila všetko, čo cítim a čo ma trápilo.

Sedel na posteli a hľadel na mňa. „Nevedel som, že to všetko takto prežívaš.“ Povedal tichým hlasom a ja som sa ironicky zasmiala.

„Ako by si sa cítil ty?“ povedala som a šla som si sadnúť do menšieho kresla, ktoré som tu mala. Nechcela som sedieť pri ňom. Chcela som mu vidieť presne do tváre.

„mrzí ma, že sa kvôli mne takto cítiš.“ Povedal a sklonil hlavu. Urobila som to isté a ťažko som si povzdychla. Ani som si to neuvedomila a teplá slza stiekla po mojej tvári. Rýchlo som ju zotrela a znova som upriamila zrak na Harryho.

„Robím to pre teba.“ Šepla som a on sa na mňa pozrel. Jeho oči sa leskli a na tvári mal smutný, no zároveň naštvaný výraz. No potom jeho pohľad zmäkol a on sa postavil. Celý čas som ho sledovala, až pokým neprišiel ku mne a nekľakol si predo mňa. Chytil moje ruky a mierne ich stisol.