Teach Me To Love {Harry Styles SK}

42. časť ...Nikto dôležitý...

Rukami som pevne zvieral prestieradlo. Zhlboka som dýchal a už som len čakal, kedy sa ma konečne dotkne. A zrazu som ucítil, ako ho uchopila do ruky. Vydýchol som a uvoľnil som všetky napnuté svaly. Ťažko som prehltol, keď sa jej ruka rozpohybovala. Nadvihol som sa na lakťoch a pozrel som sa na ňu. No potom som moju hlavu zaklonil automaticky dozadu od tej rozkoše. Znova som sa na ňu ťažko pozrel a vtedy som pocítil teplo.

„panebože.“ Vydýchol som, keď ho vzala do úst. Hlavu som zaboril hlboko do vankúšov a z mojich úst vychádzali vzdychy. Jej hlava sa pohybovala čoraz rýchlejšie a ja som si myslel, že ma bude počuť aj celý hotel. Moje ruky som premiestnil na jej hlavu a začal som si určovať rýchlejšie tempo sám. Chvíľku ma nechala, no potom moje ruky dala preč a úplne prestala. Zaskočene som sa na ňu pozrel a znova som sa nadvihol.

„Tak toto nie Harold!“ povedala a zamračila sa.

„Tak toto nie!“ povedal som to isté čo ona a prevalil som ju pod seba. Surovo som z nej strhol nohavičky a tak isto som do nej vnikol. Zalapala po dychu a ja som už iba cítil, ako mi zaryla nechty do chrbta.

„Harry!“ šepla a zaklonila hlavu. Ja som ju pobozkal na krk a začal som prirážať.

***************

Sam

Po pár dňoch.

S Harrym sme sedeli vonku pri hotelovom bazéne, opaľovali sme sa, popíjali sme nejaký drink a rozprávali sa.

„Sam?“ povedal Harry a ja som ucítila jeho ruku na tej mojej. Pootočila som hlavu naňho a otvorila som oči.

„Hmm?“ usmiala som sa naňho.

„Ešte som ti to nepovedal ale, vybavil som ti tu školu v Londýne.“ Povedal s úsmevom.

„Čože? To.. ako? Kedy?“ sypala som naňho otázky.

„To je jedno.“ Hodil rukou. „Ako sa vrátime, môžeš sa k nám nasťahovať. A zvažoval som, že by sme si mohli kúpiť spoločný byt. Podľa mňa by to bolo praktickejšie a...“ hovoril, no ja som ho prerušila.

„Počkaj Harry.“ Zasmiala som sa. „Nejdeš na to nejako rýchlo?“ opýtala som sa ho s nadvihnutým obočím.

„Prečo? Chcem byť s tebou.“ Pokrčil plecami.

„No...podľa mňa je ešte skoro spolu bývať Harry. Po prvé sme spolu iba vyše mesiaca a po druhé, nemám ešte ani osemnásť.“ Povedala som a sledovala som jeho výraz.

„No a čo? Veď o dva týždne máš narodeniny. A aj keby nie, ja už som dospelý.“ Povedal hrdo. Odvrátila som zrak a zahľadela som sa na hladinu vody v bazéne.

„podľa mňa je to ešte skoro.“ Stála som si za svojim a znova som mu venovala pohľad. On ten svoj odvrátil a moju ruku pustil. Zamračila som sa a posadila. Vyzeral byť nahnevaný. „Harry, ty sa hneváš?“ opýtala som sa ho.

„Ako vidím, nechceš so mnou bývať. Ale veď to je v pohode.“ Povedal a začal sa hrať na mobile, ktorý zobral z malého pultíku, ktorý bol vedľa neho.

„Harry, to som nepovedala!“ zamračila som sa a mobil som mu vytrhla z ruky, aby sa na mňa pozrel.

„Ale myslela si to tak!“ hovoril nahnevaným hlasom a mračil sa. Mobil som mu vrátila a snažila som sa byť kludná.

„Nebudem sa o tomto s tebou hádať.“ Povedala som a vtedy mi zazvonil mobil.

„Lebo je to pravda!“ zahundral ešte. Pretočila som očami a vzala som hovor.