- Miši si tu ?-opýtal sa ma Tomáš. - To-tomáš ?- zakoktala som. - Áno ? Prosím ťa poď von.- Vyšla som a pozerala som na neho ako tela na noví vráta. - Ty ako co tu robíš ?- - No asi som sa prišiel pozrieť na to spodné prádlo keď tu plačeš , že ?- - Bože prestaň .-povedala som mu a jemne som sa usmiala. - No vidíš takto vyzeráš lepšie keď sa smeješ. Tu máš. A nie je za čo.- Podal mi vreckovku ,korektor (presný odtieň aj značku ktorý momentálne používam) a moju najobľúbenejšiu čokoládu o ktorej nevie skoro nikto, a on o nej nevedel určite a špirálu. - To ako si toto všetko vedel ?- prekvapene som sa ho spýtala. - Poviem ti to potom, ale teraz už bude zvoniť, tak ja idem späť do triedy, vidíme sa v lavici, kráska. - Dala som sa dokopy a išla som späť. Vysmiata s plnými ústami čokolády. Teraz je matematika a mame ju suplovanú , takže sa dá povedať, že sa neučíme. - Inak ty chceš aby som pribrala ?- - Ako mne by to nevadilo ale nemyslel som to tak.- - No neviem a nech už je prestávka. - - Ale ale niekto je zvedavý. - - Ale keď mi to tu niekto stále omiela okolo nosa tak som prirodzene zvedavá. Ale je ti jasné , že som ešte nahnevaná a myslím si , že si debil ale menši ako pred tým.- - Akože to mi je jasné. Ale už som menši debil .- - Ale stále môžeš byť väčší debil. - - Ty si taký optimista.- - Ako inak.- - Ja kvôli vysvetľovaniu musím teraz odisť.- - A ja tu ostanem sama , že ?- - Ale noo to prežiješ.-
Sára s Maťom ma nevnímajú, ako keby som bola vzduch. Tak si dám sluchátka do uší a budem počúvať hudbu.
Niekto mnou začal triasť. Dala som si sluchátka dole a uvidela som Sáru. - Moja milá ty sa tu nevieš dočkať prestávky a keď je tak si v triede ?- - Čo ? To kedy zvonilo ? No dobre už idem.-
V triede o tom čase nebol nikto ale , že vôbec nikto. Čo je dosť čudné. Ako posledná mŕtvola som vyšla z triedy a tam už boli všetci do pol kruhu a v strede stál Tomáš. Mňa švihne. No ja tam nejdem.
- Sára tam ja nejdem. - - Ale nerob drahoty a poď. - - Však tam je polovička školy.- - Miši nie polovička ale skoro celá škola.- - Tak diki.-
Nádych , výdych.
Nie, to nedám.
Cinkol mi messenger.
TOMáš: Akože Miši ja tu budem stáť koľko chceš ale mame len 30 minút.
MIšKA:Ja by som tam aj išla ale je tam veľa ľudí.
TOMáš:Hlavní sme tu my dvaja.
No dobre ja tam idem.
Už som skoro tam.
Ja umreem oni to natáčajú.
- No , takže Miši. Mohol som to mať jednoduchšie , kebyže tu červenú farbu si oblečieš inak ale , keďže ty musíš byť vždy originálna , išiel som ti rýchlo kúpiť aspoň túto červenú šatku. Takže moja sranda sa začala tým , že som bol vonku s bývalými spolužiakmi. Čo je teda určite klamstvo aj to , že som bol s Máriou, bol som celý čas doma. Ja som jej len v nedeľu dal mobil aby som vedel či budeš hneď vyvádzať. Ale ty nie, to ma potešilo . A mám aj svedka. A to je môj otec. -
V tom mi zazvonil mobil.
- Prepáč ale niekto mi volá. - - To je dobré .-
Neznáme číslo.
- Prosím ?- - Ahoj Miši pri telefóne Filip, ak by si zabudla tak ja som Tomášov otec. Chcem ti len povedať , že ten môj syn, ktorý nevie kde ma zábava hranice, celu nedeľu nič nerobil len hral hry na Xboxe. A v pondelok bol u lekára a to , že bol ešte stále u tej kravy , áno nemal som ju rád, si vymyslela ona to nebolo v pláne. V jeho dementnom pláne. Ďakujem za vypočutie a dúfam , že sa ešte uvidíme.- - Ehm. Aj ja. -
Toto si tak dobre naplánoval ?
- Takže môj otec ti to dosvedčil, ešte ti aj na mňa nakydal čo som mu nekázal ale keď si to tak myslí tak nech. No a keďže ja som chcel mat ešte väčšiu srandu tak som ti pred internátom nepovedal pravdu ale ešte väčšie klamstvo. A aby som ti vysvetlil tu červenú, mali sme byť zladení a aby si aj ty ladila s týmito ružami. -
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
