Complicated

°40.časť°

-Kto je Dominika?-veľmi rýchlo sa spýtal Maťo.

-Ehm..noo...viete...moja priateľka.-pomaly sa vykoktal Tomáš a ja som zostala viac než prekvapená.Pomaly ale isto sa mi začali tlačiť slzy do očí.

-Čo? Tvoja priateľka?-so sklamaním v hlase som  sa ho spýtala.

-ÁNO!!!!-povedal a pri odpovedi na moju spontánnu otázku zvýšil hlas. Zrazu je on na mňa drzý? Tak na to si môj milý nezvykaj. Odo dnes si ty ten posledný kto bude na mňa drzý a posledný kto na mňa bude zvyšovať hlas v normálnej komunikácii. Ako ten jeho krásny hlas zvýšil decibely, tak sa moje nahromadené slzy z očí niekam vyparili.

-Aha.-

Naozaj som sa zmohla len na ,,Aha"?No očividne áno.Tak teraz si tlieskam. Takže teraz sa predstava o peknom dni absolutne rozplynula.

Sára s Maťom sa striedavo pozerali na neho a na mňa. Očividne čakali nejakú reakciu z jednej strany. No moja reakcia akosi neprichádzala. Čo som mu mala povedať? Jaj, prajem vám to a teším sa s tebou? No tak toto odo mňa nikto nemôže čakať. A hlavne po tom všetkom čo sme spolu zažili. Možno sa bude zdať, že čo môže hovoriť 15ročná baba o tom, že čo s niekým prežila ale s ním toho bolo dosť na taký krátky čas.

-No tak ja teda pôjdem.-povedala som a zbierala som sa na odchod. Nikto sa ma nesnažil zastaviť a ja som za to veľmi rada. Myslím si, že každý v miestnosti si uvedomil, že bude lepšie ak odídem. Možno by som mala odísť celkovo. ÚPLNE. Nie teraz nad svojím životom, to naozaj nie. Myslím to tak, že by som možno prestúpila na inú školu, aj keď toto by nikam neviedlo. Len by to bolo veľmi nápadné, že po tom ako sa so mnou Tomáš nerozprával som odišla zo školy bez vysvetlenie.

Dnešné skonštatovanie a uvedomenie: Tomáš je rovnaká debil ako všetci.

A ja blbá som dobrovoľne kúpila lístok na hokej nejakej krave čo si hovorí jeho priateľka. A také hnusné meno má, že Dominika.(nič proti Dominikám, ok?)

Stačí. O tej osobe nechcem počuť  už ani slovo a nechcem mu venovať čo i len jednu myšlienku. On si to už nezaslúži.

-----------------------------------------------------------

Ležím vo vani a relaxujem. No aspoň sa snažím. Vodička je príjemne teplá a peny je toľko koľko potrebujem k svojmu pokoju. Čiže mega moc veľa peny. Ale tento pokoj mi v pravidelných intervaloch ruší môj telefón a jeho zvonenie. Nie nevolá on aby mi povedal, že to všetko bol vtip, ale volá mi Sára. Ja samozrejme nemám chuť to všetko teraz riešiť a hlavne so Sára ktorá je o niečom takomto kecať niekoľko hodín a to by som nezvládla. Radšej jej napíšem aby sa ukľudnila.

Miška: Ahoj :) Som v poriadku. Nemusíš sa báť a preto volať každých 5 minút. Naozaj mi je fajn.

Napísala som pravdu. No aspoň sa to tak dá povedať. Teraz keď som vo vani a nemyslím na neho tak mi je fajn, ale neskôr už nebude. Toto je ale teraz nepodstatné.

Sára: Neverím ti, že si v poriadku ale nateraz to nechám tak. No moja milá uvedom si, že rozhovor medzi nami dvoma možno troma ťa neminie. :) -:)

Miška:No tak dobre. Tak sa neskôr porozprávame.

NA toto už nič neodpísala, lebo sama vedela, že ani písanie by nemalo význam. Vyliezla som z vane a už prezlečená do pyžama som zaliezla do svojej postieľky, kde som objímala svojho plyšáka.

Do večera som už len buď čítala alebo bola na mobile. Toto nič nerobenie ma unavilo a ja som už okolo pol desiatej zamierila do ríše jednorožcov -:).

----------------------------------

Tomášov pohľad

Debil. Tak presne toto si o sebe teraz myslím. Na akého debila som hovoril o Dominike? Síce sám neviem ani prečo s ňou chodím, ale vešať na nos niekomu túto informáciu ale hlavne v Miškinej prítomnosti, nebol zrovna najlepší nápad. Bol priam dementný.

Dominiku mám rád, to áno ale maximálne ako kamarátku no možno ani to nie. Nie som normálny.

Najviac ma ale zarazilo to, že aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov sa k Miške správam ako debil, mi kúpila darček. A ja som pre ňu mal darček a ešte stále ho mám ale kto mal vedieť, že tam bude. No kto asi? Maťo. Toto mu ešte vytmavím.

Akonáhle som vystúpil z vlaku a uvidel som ju tak som zamrzol.Nečakal som ju tam a ona mňa tiež nie. Nehorázne zúrila, že som tam a to ma veľmi hnevalo, že ona zúri. Ale ako správny chlap som svoje pocity nedal na sebe poznať.

Ako vianočný darček som jej kúpil sadu náušníc s retiazkou. Na retiazke je prívesok prsteňa. Vo vnútornej strane prsteňa je vyryté meno Tomáš. Pevne verím, že to príjme a bude sa jej to páčiť.

Jej darček sa mi páčil veľmi. Lístky som veľmi chcel a je pochopiteľné, že som sa im veľmi tešil. A ja debil som povedal, že tam pôjdem s Dominikou.

Ale ja predsa chcem ísť s Miškou!!

A tá fotka je dokonalá, presne ako ona. Tú si vystavím doma na viditeľné miesto, ako všetky jej fotky čo mám, a je mi jedno, že ich možno uvidí Dominika.

Už teraz som presvedčený, že sa musím ešte minimálne raz stretnúť s Miškou do konca roka. A ešte aj radšej teraz napíšem.

Tomáš: Ehm.. ahoj. Vieš, že teraz budem veľmi drzý, keď sa ťa toto opýtam ale je mi to jedno. Miši nešla by si na ten zápas so mnou ty? Som si vedomý toho, že teraz to vyzerá divne, keď som pred vami povedal,  že zoberiem Dominiku ale ja chcem mať príjemnú spoločnosť, čo nebude celú hru frflať :). A kedy ti môžem dať darček?(mám ho už dlhšie ale dnes som nevedel, že sa stretneme) A ďakujem za tú fotku. Pôjde k ďalším našim alebo tvojim fotkám čo mám doma. Tak zatiaľ ahoj a dobrú noc+ sladké sníčky :)

Ako tak pozerám na tú správa,je na moje pomery dosť dlhá. Ale to vôbec nevadí, pretože nej by som napísal aj kniha. Možno to tak nevyzerá ale áno.Mám ju omnoho viac ako rád, ALE som rád,Dominiku. Ona je taká istota. Síce je vzhľadovo umelá a rozum ju asi na niekoľko km obchádza, ale predsa je tu.

Radšej sa k nej verejne nepriznávam, čo ju občas urazí ale keby bola na mojom mieste robila by to isté. Proste som s ňou, pretože ma Miška nechcela a ja som sa cítil blbo. Čiže počkám ako sa to časom a hlavne v škole vyrieši. Chcem opäť sedieť pri nej a pozerať sa ňu zblízka.

Súce je Dominika istota ale niekedy je lepšie riskovať a počkať si na lepšie.

------------------------------------------------

Ahojte.

Po niekoľkých dňoch so opäť ozývam a inokedy ako cez víkend to asi už nepôjde.

Mňa osobne to mrzí ale počas týždňa na to nie je čas.

Ako ste si mohli všimnúť už viete kto je Dominika, a asi nebudete zrovna nadšení ale ona sem musela zavítať.

A do konca príbehu zostáva asi už len 10-15 častí.

To je hrozne divné :D.

No a momentálne uvažujem nad novým príbeh no ešte sama neviem o čom bude.

Dúfam, že časť sa ti páčila.

To je asi všetko a tak sa majte :) :)

PS: nájde sa tu nejaký fanúšik Džínsového denníka ako som ja a teraz číta už poslednú 6 ? :D