Máme skoro polovičku prázdnin za sebou a všetko je skvelé. Keď mi napísal, že sa mám pripraviť na tie najúžasnejšie prázdniny, tak som si myslela, že trávenie času so mnou ho omrzí, lenže nenašiel by sa ani jeden deň čo sme neboli spolu. Nie vždy sme boli len my dvaja, no ale každý deň bol pri mne.Niekedy sme zobrali na menší výletík aj dvojičky, ktoré len tak mimochodom hrozne vyrástli a sú ešte krajšie ako predtým ako som ich videla prvýkrát.Tieto výlety boli naozaj pekné, keďže som mohla vidieť aký šťastný je Tomáš v prítomnosti svojich súrodencov a hlavne ja som mohla obdivovať ako dobre vyzerá s dieťatkom na rukách.Awww jasné, že som sa roztápala. To už je pri ňom samozrejmosť.
Zopárkrát sme boli vonku aj s Maťom a áno len s ním. Sára sa so mnou prestala baviť čo ma mrzí a dosť sa hnevám, keďže to je kvôli Tomášovej frajerke. Ale Maťo hovorí, že ona toto rozhodnutie oľutuje a že on sám jej to všetko rozhováral, lenže ona je tvrdohlavá.Čiže uvidíme ako sa to vyvinie.
A keď už som spomenula Dominiku, tak tiež tu sú nejaké tie novinky. Akonáhle odišla a ona sa dozvedela, že Tomáš je stále so mnou, tak sa dosť často hádajú a tak trochu ho začala ignorovať.Aby som upresnila "tak trochu" volajú si tak dvakrát do týždňa a aj to na nejaké dve minúty. Ale teraz má na týždeň prísť, čiže budú spolu. Čiže sa tento týždeň budem nudiť.
No a čo povedať o ostatných dňoch keď sme boli len my dvaja? Tak tie stáli za to. Nespočetne veľakrát som spala u neho, v tej veľkej a pohodlnej posteli, a zase on bol dosť často u nás. Aj v noci a to mojej mamke po nejakom čase začalo liezť na nervy ale zatiaľ nič nezakázala.
Na začiatku prázdnin sme začali najprv spoznávať rôzne mestá. Najkrajšie zážitky máme zo Žiliny,Banskej Bystrice a Lipovského Mikuláša. No možno nie ani tak najkrajšie ako najvtipnejšie. V týchto mestách sme sa najviac zasmiali a vo všetkých troch sme sa úplne stratili. Áno poviete si bože kde sa tam dá stratiť,lenže my sme tam boli asi tretíkrát v živote aj to sme vždy len išli okolo. Takú hanbu mi všade spravil, že som rada, že ma tam nikto nepoznal.
Keď nás omrzeli mestá išli sme do prírody a keď sa stalo, že bolo dosť blbé počasie alebo sa nám len proste nechcelo, tak sme boli najčastejšie u neho. Tam sme hrali hry alebo sme sa len tak rozprávali o všetkom.
A tie cesty vo vlakoch? No nechceli by ste byť práve vtedy vo vlaku. Výbuchy smiechu, hrozný krik a hlavne nehorázny neporiadok po nás ostával.
Ale zatiaľ sú to najlepšie prázdniny aké sem kedy mala. Dnes sa po mesiace stretne Tomáš s Dominikou. Je na ňom vidieť, že sa trápi a nemám rada ak je smutný.A teraz uvažujem čo budem celý ten týždeň robiť. Ježiš veď ja som bez neho stratená.
Tomášov pohľad
Som na ceste za Dominikou. Ona o mne nevie, takže budem prekvapenie. Musím sa priznať, že mi chýbala ale zase nie tak veľmi ako mi chýbali Miška počas toho polroka kedy sme odcudzili.Chcem to ukončiť ale ešte si nie som istý tým, že Miška ma zase miluje. Rada ma má to viem určite, lenže len ako kamaráta a to mne nestačí.
Stojím pred dverami ich bytu. Mám kľúče, ktoré mi dala ako jeden z darčekov na Vianoce, že vraj nech môžem kedykoľvek prísť a jej rodičia dnes niekam odišli, takže vzduch čistý.
Potichu prejdem do obývačky a tam som uvidel polonahú Dominiku s nejakým zasranom. Tak ja na ňu jak sprostý čakám a ona takto?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
