Complicated

°29.časť°

Ak by som dnes mohla niekoho zabiť za stávanie, tak to je určite Lucia.Ako je možné,že za to môže aj vtedy, ak tu nie je? Moja milá si nechala nastavený budík, aj keď odišla z internátu, no ale je tu ešte jeden menší detail.Ona by dnes mala nultú hodinu, čo u nej znamená, že si budík nastaví na 5 hodinu. Normálne mám chuť zabiť ju.Keď sa najbližšie uvidíme, uvidí ona čo dokážem.

A čo je na tomto najlepšie, že ja keď sa raz zobudím a pri vstavaní som nahnevaná, tak absolútne nezažmúrim oka.

Napadlo mi,že by som mohla napísať Tomášovi,keďže má o šiestej hokejový tréning,čiže teraz už bude hore.

-Pomôžeš mi naplánovať a následne uskutočniť vraždu spolubývajúcej? *puppy face* -

-Ak by si mala normálny dôvod, tak možno hej :D-

-Jej sprostý budík ma zobudil o piatej. Toto ako dôvod stačí, nemyslíš?-

-Asi aj stačí, ale ja z teba nechcem mať kriminálničku.- napísal mi Tomáš, a asi sa snažil  byť vtipný, lenže mne to v danej situácii neprišlo vôbec vtipné.

-Hah. "Vtipný" hneď zrána. Inak približne o koľkej ti končí tréning.-

-Končí okolo takej siedmej.Prečo? Nebodaj chceš aby som prišiel za tebou, a šli by sme spolu do školy? :) -

-Ako mne to je jedno,ale bolo by to od teba milé :) :). Riaď sa tým, či budeš stíhať alebo nebudeš-

-No dobre teda :) ja už pomaličky idem na tg. Mysli na mňa v časovom rozmedzí od 6-7, vieš aby som si neublížil :) :)-

-Ahoj :(. A môžeš sa na mňa spoľahnúť.-

...................................................

DO RITI!!!!!!!!!!!

Áno, pravé toto slovné spojenie vystihuje moju aktuálnu situáciu. Tuto sú body vďaka ktorým som v riti:

1.Nemám si čo obliecť- síce toto je môj každodenný problém, ale dnes nie je príliš vhodný

2.Je 7:10- to pochopíš pri treťom bode

3. 7:25 mi ide MHD-čka do školy

4.Cesta na zastávku mi trvá približne 5 až 8 minút

5. Nestihla som raňajky

6.Ak som hladná a niečo sa nedarí, som až príliš nervózna

7. Vstávala som okolo piatej- ako sa dá takto nestíhať pri takomto skorom vstavaní? No tak to je až príliš jednoduché, proste si len stále hovorím,že mám čas a BUM zrazu sedem hodín.

Rýchlo som na seba hodila prvé o som našla, čo boli v mojom prípade rifle ,nejaké to tričko a mikina. Schytila som školský batoh, rýchlosťou svetla som si obula tenisky a utekala na zastávku.

Tam som stretla Tomáša čo mi urobilo aspoň trošku radosť lenže tá sa skončila prejavovať, hneď vtom momente keď sme nastúpili, našli si miesta, sadli si a on z batohu vytiahol bagetu. O môj bože. To si robí snáď srandu. Asi som naň ho príliš dlho a hlavne túžobne(toto je myslené na bagetu )pozerala, lebo po chvíli sa ozval.

-Miši, prečo na mňa tak divno pozeráš?- opýtal sa a pri konci vety sa zasmial.

-Ja sa nepozerám na teba ale na tvoju bagetu. Som strašne hladná,až tak, že pre jedlo by som urobila čokoľvek- odpovedala som mu a v mysli som už snívala čo všetko by som mohla zjesť a k tomu som imaginárne slintala .

-Hovoríš čokoľvek?-škeril sa a ja som len jemne prikývla,-tak tu máš-povedal a medzitým vytiahol z tašky ďalšiu bagetu, no ja ho asi milujem.

-Ďakujem veľmi moc, a čo za to budeš chcieť? -hovorila som už skoro s plnými ústami.

-Neboj sa toto nebude zadarmo, ja si určite niečo vymyslím.- povedal a šibalsky sa usmial.

..................................

Keď sa darí, tak sa darí. Je už posledná hodina čo je naozaj skvelé a mala by som sa tešiť, ale ja som opäť nahnevaná. Tak ja sa skoro celý svoj voľný čas učím na chémiu a čo si teraz myslím o tom ako som to napísala? Môžem si myslieť čokoľvek, pretože moji milí spolužiaci povedali učiteľovi, že sme si nič nehovorili a nie sme dohodnutí.Veď ma skoro šľak trafil. Jasná, že som mala aj podporu od Tomáša a Maťa. Krásne sa mi smiali, a ešte stále sa mi smejú, že som sa zbytočne učila, keďže nakoniec žiadna písomka nebude. Slová učiteľa: "nemá to význam.". Moj milý ty nemáš význam. Och, no koniec rozčuľovania.

Chalanom som dala nejaké tie pokyny ohľadom dnešného dňa.Iba to, že ak chcú tak si majú zobrať deky a ostatné je už na nich. Akonáhle zazvoní chalani pôjdu domov kde sa pobalia, a stretneme sa na stanici o 16, keďže vlak nám ide 16:16. Toto by sme mali úplne v poriadku stihnúť, lebo končíme o pol tretej.

Keď ku nám prídeme po takej siedmej zostaneme u nás a potom ideme pre Sáru a smer chata. Doma budú asi bojové podmienky, pretože mám dvoch súrodencov a zhodou-náhod u nás bude aj bratova frajerka, no pevne verím,že sa zmestíme.

Písala som ešte bývalému spolužiakovi Paťovi, že koľko nás tam asi približne bude, a odpoveď ma celkom zaskočila. Bude tam približne 15, no možno viac ľudí a chatka je len 8 lôžková. Pre prípad zober doma ešte aj spacák.

-Hej, ty si aj prítomná?-

-Čo? No ani nie, čo si chcel?-

-Ja len to ,že už zvonilo, tak si pohni na internát. Čakáme ťa. Maj sa Šípková Ruženka.-

-Ahoj.-

------------------------------------------------

Nakoniec sme stihli skorší vlak, čo je pre nás len dobré.Moje dve kamošky, ako som ich začala volať, boli nastúpené pred internátom už pred treťou, a ja som mala šťastie, že som sa radšej pobalila včera, z čoho vyplýva, že sme mohli ísť.

Ja som opäť pútala pozornosť, lebo kufor ktorý som za sebou ťahala vyzeral, že čochvíľa sa otvorí sám, nakoľko bol taký plný, a hlavná pozornosť bolo 100 ruží v mojich rukách. Ale ja mám kamarátky veľmi milé, tak mi radšej zobrali kufor aby sa mi dalo chodiť.

Šťastne sme sa dotrepali do vlaku, ktorým už skoro 40 minút cestujeme. Tomáško s Maťkom zaspinkali, a tak romanticky a hlavne veľmi blízko na sebe ležali, že ja som nemohla odolať a musela som ich vyfotiť a každému to poslať.

Mali by som ich zobudiť, keďže o 2 zástavky vystupujeme.

-Moji zaľúbenci, nerada vás budím a trhá mi srdce vás v tomto momente zobudiť ale o chvúľu vystupujeme, čiže by bolo dobré dať sa dokopy.-

Na stanici nás čakal ocino a my sme ešte počkali na môjho brata s frajerkou ktorým príde vlak o niekoľko minút.Myslím, že je sa na čo tešiť.