Complicated

45.časť

Po hodine cesty sme vystúpili v Žiline. Automaticky som pohľadom hľadala tích dvoch, lenže bolo tu príliš veľa ľudí na to, aby som dobre videla.Moju túžbu stať sa žirafou očividne zahliadol Tomáš a ja som ocitla na jeho pleciach.

Tomuto sa hovorí perfektný výhľad. A aj vďaka tomuto som zazrela Martina, o niečo mi tu nesedelo. Áno bola pri ňom aj Sára, lenže tam sa nachádzali aj ďalší štyria chalani.Čo to toto? Hlavne, že mi v deviatke hovorila, že o ňu nikto ani len kolo neoprie. Preto má teraz okolo seba päť pekných chalanov?

Tomáša som nasmerovala za nimi a ešte stále som mu sedela na pleciach.Nestihli sme ani len pozdraviť, keď sa ozval jeden y tých chalanov.

-Takže toto sú tie hrdličky?-spýtal sa.

-Áno.-odpovedala jednoducho Sára a ja spoločne s Tomášom som ničomu nechápala.

-My sa poznáme?-opýtala som sa pre istotu, keďže je dosť možné, že sme sa niekedy videli, no ja si nepamätám.

-Ako sa to vezme. Ja viem,že ty si Michaela a ten pod tebou je Tomáš. Ja som David a toto je Filip, Paťo a Dominik, čiže sa už poznáme. Ale ak ti môžem poradiť, tak bude lepšie ak z neho zlezieš, ak teda nechceš aj naďalej pútať pozornosť.- dopovedal Dávid a ja som stále nechápala odkiaľ vie čo sme zač.

-Pozrime sa. Vidíme sa prvýkrát v živote a už mi to ide dávať rady do života.-snažila som sa byž vtipná, čož znamené, že som sa začala dosť smiať a ostatní sa smiali na mne a nie na to čo som povedala. No a keďže nerada pútam pozornosť radšej som zliezla pričom mi ochotne Tomáš pomáhal.

-Daj mi ruku ešte ťa tu niektorí z nich znásilní.-pošepkal mi do ucha Tomáš a ja som sa začala(áno opäť) nehorázne smiať. Jasné, že všetci sa na mňa pozerali ako na blázna no a zaklincoval to Maťo.

-Nemravné návrhy si nechajte až na večer!- so smiechom nadhodil.

-Že to hovoríš práve ty.-ozval sa na jeho poznámku Tomi.

No a teraz nás už čaká len cesta autobusom do Terchovej a potom k chatke.

-------------------------------------------------------

Prídem do tej chatky, hej? No pozitívna vec je, že chalani sú ubytovaní ve vedľajšej časti chatky. Ale ako prechádzam našou polovičkou zisťujem, že tu sú len dve spálne a v každej je jedna posteľ pre dvoch.

Takže ja budem spať s Tomášom v jednej posteli? Joj ako ja milujem Sáru a to jej plánovanie ako ma dať s ním opäť dokopy.

-Tomáško ? Dúfam,že máš rád pohovky. Alebo máš lepšie riešenie ?-opýtala som sa.

-Áno, to mám. Obaja budeme spať na jednej posteli. Predsa každý máme svoju polovičku postele. Ale keby ti moja prítomnosť veľmi prekážala, kľudne môžeš ísť na pohovku ty. -odvetil mi so smiechom Tomáš.

-No tak ja si teda vyberám prijemné,medvedie objatie v mäkkučkej posteli s pohľadným chlapcom. - sladko som odvetila a Sára s Maťom sa nad našim rozhovorom pousmievali. Neskôr zaliezli k sebe do izby a ja som sa rozhodla zájsť do obchodu.

-Tomi, ideš so mnou do obchodu alebo tu budeš sám a opustený ?-

-Idem s tebou a potom budeme spolu variť,dobre?-

-Dobre. -

---------------------------
Nakúpili sme toho naozaj veľa a presne toľko sme si počas cesty tam a späť urobili fotiek. To by som predsa nebola ja.

Spoločne sme sa rozhodli,že si uvaríme špagety, pretože s Tomášom ich milujeme a oni sa už musia prispôsobiť.
Cesta mala trvať 20 minút. Lenže mala...

-Inak aký úspech ma zatiaľ naša spoločná fotečka?-

-Myslím,že keď ti poviem číslo 183 tak to jednoducho pochopíš. -usmiala som sa a bola som pyšná na to,že fotka s najväcším počtom ❤️ je práve s ním.

-Vidíš čo robí s každým človekom moja dokonalá spiaca maličkosť?-

-Narcis.-

-Že to hovoríš práve ty. -smial sa mi.

-Veď počkaj ja ti to dnes ešte vrátim.-

Chatkách moja milovaná ako ťa ja rada vidím. Som každému vďačná,že cesta sa pretiahli len o 15 minút a to všetko len kvôli tomu debilovi.

-Ahojte. -zakričala som keď sme vstúpili dovnútra. Nikto sa neozval naspäť, a tak som hodila na Tomáša spýtavý pohľad. On len pokrčil plecami a už ma ťahal do kuchyne,kedže mu veľmi vyhládlo ako sám povedal.

-Takže ty uvaríš špagety a ja omáčku k tomu,dobre?-

-No žiadne také. Povedal som,že budeme variť spolu,čiže všetko spolu.-

-To budeme aj cibuľu spolu lúpať?-opýtala som sa.

-Všetko. Aj plakať budeme spolu. -

A tak sa aj stalo. Varenie obedu nám trvalo hodinu a pól a keď Sara zistila, že je toho dostatočne veľa, pozvala chalanov na obed a celý čas sa na nás dvoch všetci ako sprostí usmievali vo mi dosť liezlo na nervi. Ale Tomášom to vôbec nehlo a niekedy sa sám priblblo usmieval.

Pri tomto som si uvedomila aký je milý a ja som dúfala ,že to tak aj naďalej zostane.

------------------------
Hi and Bey👋🏼👋🏼❤️❤️😘