Božie dieťa ✔

11.kapitola

Po týždni

Konečne sme sa posunuli ďalej. Už sa nenaháňame po lese, ale učí ma skutočný boj so zbraňami aj bez nich. Najviac sa mi darí z mečom alebo z katanou.
Tým že som nízka, sa mi nedarí boj bez zbraní. Za ten čas som sa nevyhla otázkam typu Prečo si tu? Prečo je tvoja koža bledšia ako koža démona? Ty nie si lovec že? Prečo máš také oči?
Samé prečo. Našťastie sa mi vždy podarilo to nejako zahovoriť. Raz sa to ale dozvie. Poviem mu to, až keď si ním budem istá.
Medzi tým sa náš vzťah zlepšil natoľko, že sa už môžeme aj normálne porozprávať. Stále si však na mne dvíha svoje ego a uťahuje si zo mňa.

A čo sa ostrova týka, rozhodla som sa zatiaľ zostať. Nemám žiaden plán čo ďalej a tu sa cítim príjemne. Už mi len zostáva presvedčiť Nicka, aby ma aspoň na chvíľu dostal domov za rodičmi. Musia zomierať strachom o mňa. Len dúfam, že otec neublížil mame a nikto z nich neurobil nejakú hlúposť.

Práve teraz všetci stojíme pred hlavným stromom.
Očami hľadám Mavis. Je to lovkyňa asi o rok staršia odo mňa. Rozumieme si a trávime spolu voľný čas. Ja fajn odviazať sa a nemyslieť na problémy okolo.

Ale teraz k otázke Prečo sme tu? Raz za štvrťrok sa koná akási výzva. Lovecké dvojice súťažia proti ostatným a plnia pri tom rôzne úlohy. Podľa toho sa neskôr určí, na aké misie nás budú posielať. A má to samozrejme aj dobročinnú úlohu. Vyžrebujeme si nejakú liečivú bylinu, ktorú neskôr použijú na ošetrovni. Našou úlohou je tú bylinu nájsť. Ako sa hovorí, spájajú príjemné s užitočným. Je to dobrovoľná výzva pre súťaživé typy. Nickovi sa samozrejme nechcelo ale dotiahla som ho tu, čo považujem za osobné víťazstvo.

Práve si na pódiu žerbujú svoju bylinu Mavis a jej démonický partner Lucas. Podľa jej výrazu usudzujem, že to nie je nič jednoduché.

Naša úloha je nájsť parem prodest.
Je to veľmi vzácna a ojedinelá liečivá bylina.
Ale chyták je v tom, že tá bylina sa veľmi podobá na inú, už na dotyk prudko jedovatú bylinu. A aby toho nebolo málo, cestou na nás budú útočiť prízraky vytvorené organizátormi. Taktiež je zakázané sa premiestňovať.
Na splnenie úlohy máme čas do západu slnka, čiže asi sedem hodín.
Zaznel výstrel a dvojice sa rozbehli na všetky smery. My sme počkali kým sa to ukľudní a vyrazili sme do lesa, kde sa tá bylina nachádza.

Vzduch po príjemne naplnený arómou stromov. Nikdy som to nevnímala tak intenzívne. Zhlboka som sa nadýchla. Videla som ako Nickovi cukalo kútikmi úst.
Po chvíli však zvážnel. Zmocnil sa ma zlý pocit a myslím že Nick bol na tom rovnako. Obzrela som sa dookola. Inštinktívne som strhla Nicka k zemi. V strome pred ktorým stál bol zabodnutý nôž.
Vyplašene som sa pozrela na miesto, odkiaľ nôž priletel.

,,Už zo mňa môžeš zliezť."

Keďže som stále bola v šoku, poslúchla som ho na slovo ako psík. Vlastne som si ani neuvedomila že na ňom ležím.
O chvíľu na to som pocítila ostrú bolesť v ľavom ramene. Automaticky som kľakla na štyri a snažila sa nájsť zdroj mojej bolesti.
So syknutím som si vytiahla nôž z ramena a pohľadom hľadala Nicka. Ten zatiaľ bojoval z nejakým obrom. Bol od neho o dosť vyšší, a to už bolo čo povedať.
Sekal sekerou v zložitých pohyboch pričom každý jeden úder bol presný a rýchly.
Zrazu spoza opaska vytiahol ďalší nôž a hodil ho po mne. Podarilo sa mi uhnúť. Do ruky som zobrala môj meč a pomaly prešla obrovi za chrbát a nemilosrdne ho prebodla.
Áno, táto skúška je naozaj zlá.
Obor sa rozplynul na prach takže som mohla vidieť Nickov prekvapený výraz.

,,Si v poriadku?"

Jeho prekvapený a starostlivý výraz ma prekvapil.

,,Áno som a tú skúšku dokončíme."

Bola som rozhodnutá. Veď aj tak sa mi to zahojí. Odložila som meč do pošvy a pokračovala ďalej s cieľom nájsť tú prekliatu bylinu.

Po pár krokoch sa mi však podlomili nohy a pred pádom ma zachránili dve mocné ruky.

,,Naozaj sa nechceš vrátiť?"

V jeho hlase bolo počuť obavy no ja som nesúhlasne pokrútila hlavou.

,,Budem v poriadku, len pokračujme ďalej."

Nick si ma zobral ako princeznú a kráčali sme ďalej týmto nebezpečným lesom.