Božie dieťa ✔

3.kapitola

Dag

Bola jasná noc. Všetko bolo pokojné, no moje schopnosti bili na poplach. Kvôli nim som nemohol zaspať.
Vstal som z postele a roztiahol ťažké závesy na oknách. Krajina sa kúpala v mesačnom svetle a pokoj vládol všade po okolí. Sem tam sa mihol nejaký tieň strážcu či fakľa, no inak bol úplný pokoj. Nočnú panorámu na východné krídlo hradu aj z lesom som mal ako na striebornom podnose.
Po chvíli oblohu zahalili husté mračná. Vzduchom sa preniesla temná energia. Bola ako záblesk a trvala len pár sekúnd.
Nikto netušil čo sa deje, no temný výboj určite neznamenal nič dobré.
V hlave som začul, ako nás kráľovná zvoláva do hlavnej siene. Kráľovná má ako jediný mág telepatické schopnosti.
Mágovia ovládajú živly a vidia aury. No ona je výnimočná. Vlastne, ona nie je mág. Kráľovský rod, to sú nejaké iné bytosti. No to teraz nie je podstatné.

Keď som dorazil do hlavej sály, už tam čakalo niekoľko vojakov, démonov, mágov či iných rôznych bytostí. S bytosťami ktoré neboli na temnej strane sme spolupracovali my i lovci.
Po chvíli prišla kráľovná.

,,Určite sa pýtate prečo som vás zavolala. Niekto z temného rádu použil premiestňovacie kúzlo a to znamená, že na našom území niekto je. Utvorte dvojice a každá prehľadá časť pozemku. Rozchod!"

Kráľovná nikdy nie je zlá a panovačná, no na bezpečnosť svojho ľudu si potrpí. Bez namietania vznikali prvé dvojice.
Ja som bol v dvojici s Edvinom. Edvin je vojak, ktorý prešiel loveckým výcvikom. Ten výcvik musia absolvovať všetci, ktorí sa nevedia inak brániť.
Edvin je bez schopností, prakticky sa podobá človeku. V tejto zemi však žiadny ľudia nie sú.

Za úlohu sme dostali prehľadať severnú časť lesa. Pešo sme sa vybrali na určené miesto.

V lese bola napätá atmosféra. Napätie rástlo každým naším krokom. Bol to signál, že ideme správne. Tiene tancujúcich stromov sa naťahovali ako temné chápadlá, ktoré nás čochvíľa stiahnu k sebe. Boli sme ostražití a pripravený každú chvíľu zaútočiť.

Zrazu lesom zaznel výkrik. Dievčenský výkrik. Bežali sme ako o život za tým zvukom.
Temný jazdec práve pustil na zem telo dievčaťa a nasadol na koňa. Následne sa stratil v tme lesa.
Edvin pribehol k dievčaťu. Mohla mať asi pätnásť, bolo to skôr dievčatko. Nevyzerala, že je odtiaľto.

,,Je mŕtva." povedal. Pozrel som sa na ňu. Ležala v kaluži krvi. Veľké oblečenie bolo nasiaknuté krvou rovnako ako jej dlhé vlasy. No niečo tu nesedelo. Ako polovičný mág síce neovládam živly, no vidím jej auru. Jej aura je slabá a je sivej farby. Sivá znamená strach. Bojí sa. Ale mŕtvy nemajú auru.

,,Vidím jej auru. Nie je mŕtva."

,,Dag, nedýcha a ani jej nebije srdce. Prebodol jej brucho a stratila veľa krvi. Nemohla to prežiť."

,,Vezmime ju ku kráľovnej a ona nech rozhodne. Ale hovorím ti. Vidím jej auru a mŕtvy auru nemajú."

,,Nech je ako hovoríš, no ja ju niesť nebudem."

Nemal som teda na výber. Zobral som telo a vybrali sme sa von z lesa. Hlavu mala opretú o moju hruď.
Pozeral som sa do jej tváre. Bola nádherná. Ale strašne bledá, no aura tam stále bola. Cestu som nevnímal, moju pozornosť malo drobné dievča v mojom náručí. Čo je to za bytosť? V jednom mal Edvin pravdu, nedýchala. No prečo by temný jazdec zabíjal nevinné dievča? Musela sa mu zapliesť do cesty. Alebo nie je taká nevinná.

***

Prešli sme hlavnou bránou, cez nádvorie a smerovali sme do trónnej sály. Tam nás už kráľovná očakávala.
Obaja sme sa mierne uklonili.

,,Čo ste zistili a kto je to dievča?" povedala kráľovná so štipkou záujmu v hlase.

,,Moja pani. V lese sme videli ako temný jazdec zabil toto dievča. Dag trval na tom aby ste sa na ňu pozreli." vysvetľoval Edvin.

,,Nebije jej srdce, no má auru." konštatovala kráľovná.

,,Práve preto sme ju priniesli."

Vyzeralo že premýšľa. S Edvinom sme pozerali ako sa pomaly a ladne prechádza po sále. Ľahký tylový plášť sa jemne vzniesol do vzduchu pri každom kroku či pohybe. Vyzerala ako víla. Striedavo pozerala na dievča a potom niekam do diaľky. Cez presklenú stenu k nám opäť dopadali mesačné svetlo a po mrakoch neostalo ani stopy.

Kráľovná sa nadýchla že niečo povie, no pohľad sa jej zasekol na dievčati.
Zrazu sa dievča v mojom náručí prudko nadýchlo a otvorilo oči...