Božie dieťa ✔

17.kapitola

Nakoniec som to s hudbou vzdala a pustila sa do čítania legiend. Lebo ja nemusím byť jediná skutočná.

Knihu legiend by mohli premenovať na Kniha zániku tohto sveta.
Okrem asi dvoch legiend sú všetky také, ktoré spôsobia vojnu, tmu, strach či iné negatívne veci.

Rozhodla som sa nechať to tak a ísť si kúpiť s Mavis a Clave plavky.

V sklade oblečenia plavky na výber nemali, takže všetky máme jednoduché čierne bikiny. Nevadí. Zo skladu sme išli rovno na pláž.

Rozložili sme si veci a išli do mora, ktoré bolo, nečakane, naozaj ľadové. Dlho sme v ňom nevydržali a skončili sme u Mavis s horúcou čokoládou. Debatovali sme ako o život o všetkých možných veciach ako oblečenie, nakupovanie, maľovanie a dostali sme sa aj k chlapcom. Bolo to fajn. Boli sme v debate tak zaryté až sme zmeškali obed. Áno, no čo už. Dejú sa aj horšie veci. Napchali sme do seba celú zásobu Mavisiných sladkostí a pobrali, teda premiestnili sme sa domov.
Nasledoval tréning schopností. Skončí sa podľa mňa rýchlo, lebo sa mi nepodarí nič. Nie, nie som pesimista ale optimista.
Na prvý tréning to podľa mňa nevyjde.
Nechcela som polemizovať a tak som rátala kachličky v kúpeľni. Namôjveru, zabavilo ma to dobre.
Moje počty tesne pred koncom vyrušil Nick. Nemohol ma nechať dorátať? Musela som to nechať tak a premiestnili sme sa do lesa.

***

Už dobrú pol hodinu sa snažím pohnúť konárikom v Nickovej dlani. On mi tu na ukážku presúval balvany a ja nepohnem ani drobným konárikom! Štvalo ma to, ale toto som čakala.

,,Čakal som že si silnejšia."

On sa mi vysmieva??

,,Si si istá že si naozaj Božie dieťa? Lebo mne sa to nepozdáva."

,,Tak nepozdáva!? Sleduj."

Bola som nesmierne vytočená. Konárik v jeho ruke sa zdvihol z jeho ruky a následne sa rozletel na triesky. Cítila som energiu ako prechádza každým kúskom môjho tela.
Bol to skvelý pocit. Cítila som ako mi potemneli oči. Nick na mňa pozeral uznanlivým pohľadom. Presne toto chcel. Naštvať ma. Podarilo sa mu to.
Som ja ale hlúpa, že som mu na to skočila. A to ma naštvalo ešte viac. Cítila som energiu v každej jednej bunke môjho tela. Dokážem mu, že som schopná viac vecí, než si dokáže predstaviť.
Zo zeme som zdvihla balvan, ktorý zdvihol aj on. Ja som však chcela viac. Zdvihla som všetky kamene v okruhu asi pol kilometra. To pozeral. Všetky boli asi meter nad našimi hlavami.
Mne to nestačilo. Chcela som mu dokázať že som mocnejšia ako on, ako všetci na tejto zemi. Mal by vedieť, kto je tu pánom. Tým pánom som tu ja!

,,Toto si chcel? Máš to mať!"

Energia ma pohltila už úplne celú a nevnímala som čo robím. Môj hlas mi bol cudzí.
Ako by som moje pohyby a schopnosti už neriadila ja, ale niekto úplne iný. Bolo to ako by som sa len prizerala.

Okolo nás dvoch sa zdvihlo tornádo a odrezalo nás od okolitého sveta. Zarazilo ho to. A to ešte len začínam. Tráva vnútri tornáda sa rozhorela divokým plameňom, ktorý obchádzal naše nohy. To už Nick stál ako prikovaný.
Vlastne to bolo preto, lebo som ho obmotala koreňmi a liánami. Nemohol sa ani pohnúť.
Cítila som sa mocná a pokračovala vo svojom diele. Tornádo začalo zospodu zamŕzať a obloha sa zatiahla hustými mračnami. Ľad zastavil vo výške pásu a z mračien sa spustil hustý dážď. Hoc lialo, oheň na tráve nezhasínal.
Na Nickovej tvári panovala hrôza. Mňa to len potešilo. Najmocnejší starobylý démon má zo mňa hrôzu.
Opojnú chvíľu moci nemohlo už snáď nič pokaziť. No nebola som šťastná. To nie som ja. Ja by som to tak neurobila.

Chcem to skoncovať! No nič neustávalo. Tornádo sa divo vírilo, tráva horela a prudko lialo. Na lícach som cítila vlhko, no nespôsoboval ho dážď. Oprava, lejak.
Všetky živly som sa snažila skrotiť, čo sa mi po chvíli aj podarilo.
Opadlo tornádo a znovu okolitý svet pre nás existoval. Okolo nás stálo niekoľko lovcov a bytostí. Asi si mysleli že tu s niekým bojujeme.
Potom začali padať kamene, ktoré som zdvihla. Všetci uskakovali zo strany na stranu v snahe vyhnúť sa im.

Utrela som si rukou líca. Boli od krvi. Tá krv mi vytekala z očí! Čo to má znamenať. Začala som panikáriť, a keďže som ešte cítila energiu, všetky padnuté kamene začali vybuchovať a ich kusy lietali po okolí.
Na to sa mi spustila krv z očí ešte viac a ja som vyčerpaná sadla na zem.