Božie dieťa ✔

13.kapitola

Už som sa nadýchla na odpoveď plnú výhovoriek, keď v tom medzi nás dvoch dopadol muž v čiernom plášti. Chytil ma za ruku a niekde sme sa premiestnili.

Stáli sme na spustnutej lúke. Prepaľovali sme sa pohľadmi, hoc som mu kvôli kapucni nevidela do tváre. Zachytila som však jeho úškrn. Sálala z neho divná energia. Rukou som siahla na hrušku meča.

,,Len ho pusti, nesmiem ti ublížiť." na to si stiahol kapucňu z hlavy a pokračoval.
Jeho biele vlasy sa pri tom postrapatili a smaragdové oči už ma nezabíjali pohľadom.

,,Som posol Bohov a nesiem ti dôležité správy. Na začiatok, temná strana o tebe nevie, premiestnili ťa bohovia.
A teraz to dôležité. Bohovia uznali, že si pripravená. Dostaneš pre to svoje schopnosti. Ale opatrne. Dávaj pozor komu sa zveríš."

Z tými slovami sa rozplynul a ja som stála tam kde predtým len s rozdielom, že Nick bol o pár metrov ďalej a kričal moje meno.
Len čo si ma všimol, rozbehol sa ku mne a drvil ma v ochrankárskom objatí.

,,Nemôžem dýchať!" chrčala som pridusene.
Hneď ma pustil a obzeral si ma, či mi náhodou neublížil. Na dnes by už objatí stačilo nie? Bolo od neho milé, že sa o mňa bál. Znova ma objal, no teraz opatrne, ako by som sa mala rozpadnúť. Asi sa potreboval uistiť, že som naozaj tu.
A potom prišla otázka ktorú by som radšej prepočula.

,,Kto to bol a čo od teba chcel?"

,,Veľmi rada by som ti to povedala no nemôžem. Musím o tom povedať Alexovi a ak bude súhlasiť, tak ti to určite poviem. Ale nie tu a teraz."

Videla som ako zosmutnel. Asi si myslí že mu dostatočne nedôverujem, no pravda je iná. Prečo to nemôže byť jednoduchšie?

Pomaly som nasledovala Nicka von z lesa. Nič nehovoril. Mlčanie je horšie ako hádka, lebo neviete čo si ten druhý myslí.
Srdce mi radosťou podskočilo keď som uvidela našu osadu. Nick so mnou došiel pod pódium a zahlásili sme úspešné ukončenie našej úlohy. Nick potom zobral tú rastlinu a odniesol ju na ošetrovňu. Ja som vošla do stromu a mierila do Alexovej pracovne.

Opatrne som zaklopala na dvere. Ani som nepočkala na vyzvanie a vošla som dnu. Alex sedel pri stole a díval sa na mňa tými nádhernými zeleno sivými očami. Zhlboka som sa nadýchla.

,,Máme problém." prekvapil ma môj kľudný tón. Čakala som že sa mi hlas roztrasie už po prvom slove.
Alex sa len uškrnul.

,,Nick sa otrávil tou bylinou že?"
V jeho hlase bolo počuť zadržiavaný smiech. Viem že ako démonovi by mu to moc neublížilo ale Alexov humor sa mi nepáčil. Keď si všimol že sa tvárim vážne, tak zvážnel aj on.

,,Aký problém?"

,,Bol za mnou boží posol. Vraj som pripravená na moje schopnosti."

Nevyzeral prekvapene.
,,V poriadku, objaviť by sa mali do pár dní. Ak by sa čokoľvek stalo, vyhľadaj ma."

,,A čo Nick? Môžem mu povedať že som Božie dieťa?"

,,To je len na tebe. Ale dávaj si pozor na obecenstvo. Zbytočný rozruch tu netreba."

Alexov optimizmus sa mi páči. Keď som vychádzala zo stromu, akurát boli pri pódiu Clave a Drew. Áno, aj ja som si myslela že tvorí pár s Alexom no neskôr sa ukázalo, že vodca nemá partnera. Zvláštne. Vraj aby ho nemohli citovo vydierať. Hlúposť.

***

Z bezsenného spánku ma vyrušil divný hlasný zvuk.
Poplach. Obliekla som si špeciálne oblečenie ktoré pozostávalo z maskáčových nohavíc, čierneho trička maskáčovej bundy ktorá vyzerala ako obyčajná koženka. Na nohy som si obula kanady s oceľovou špičkou a zopla som si vlasy v cope. Za opasok som si dala pošvu s mečom a na chrbát dve kataty, ktoré mám pre prípad, že by som prišla o meč. Hneď na to sa v izbe zjavil Nick a premiestnili sme sa pred hlavný strom.
Vládol tam mierny chaos. Zo stromu vyšiel Alex a spustil rozkazy.

,,Kód 5X. Útok v 13 okrese. Útok druhej a tretej kategórie."

Absolútne ničomu som nepochopila. Bola som asi jediná keďže lovecké páry sa postupne vytrácali.

,,Pripravená?"

Prikývla som na súhlas a spolu sme sa premiestnili.