Božie dieťa ✔

19.kapitola

,,Povolal temné sestry." nevedela som čo sú zač, no po tejto odpovedi mi ak tak bolo jasné, že vojne už nijako nezabránime.

Temné sestry sú tiež legenda. A tiež skutočná. Predstavujú vojnových duchov.

Tumma - tma
Styrka - sila
Kisasi - pomsta
Frica - strach
Sú temné sestry. Predstavujú hrozbu nie len pre tento svet, ale aj pre svet ľudí.
Boli stvorené prvým bohom ktorého neskôr zvrhli ostatní bohovia. Lebo kým oni tvorili svet a všetko dobré, on stvoril temné sestry a temnú stranu.
Svoje zvrhnutie považoval za zradu a tak zaklial svet a zabezpečil, že temná strana nikdy nezanikne.

Oplatilo sa mi čítať tie legendy. Aspoň viem o čo sa jedná.
Jedná sa o koniec. Náš koniec. Sú to duchovia vojny. Všetci vedia, že ducha nezraníte. Tak ako ho zničiť? Sme v koncoch.
Super Lotta. Práve si zabila celú planétu.  No jedna vec mi v skladačke chýbala.

,,Kto ich povolal?"

,,Kenneth."  Nick to meno zasyčal s jasnou nenávisťou v hlase.
Slova sa ujala Christin.

,,Kenneth je starobylý démon. K temnej strane patril od začiatku.
A teraz späť k vojne. Ak povolal temné sestry, musel mať na to knihu bohov. Ak by sme ju získali, mohli by sme ich poslať odkiaľ prišli."

Toto znie naozaj logicky aj keď som o knihe bohov ešte nepočula. No slova sa ujal Alex.

,,Kenneth ich povolať nemohol. Knihu bohov môžu použiť len bohovia. To znamená že ju nemá nie?"

Okej, ja som sa už stratila. Veď je zvrhnutý boh, takže je stále boh, nie? Zvyšok debaty som nevnímala lebo som premýšľala, ako asi tá vojna bude vyzerať. Podľa mňa to nebude ako ten boj v lese. Bude to horšie.

Zrazu nastala tma. Ako to? Veď je poludnie a slnko ešte svietilo. Všetci sme sa nahrnuli na balkón a zistili sme, že slnko zmizlo.
Áno zmizlo. Všade bola tma ako vo vreci. Svetlo tvorilo iba niekoľko svetiel v oknách a horiace ruky mňa a kráľovnej.

,,Tumma." šepla kráľovná.

Na to sa za nami zjavil čierny mrak prerývaný bleskami. Stálo v ňom dievča. Bola priesvitná a čierna. No aj tak žiarila. Na tvári mala úškrn maniaka. Na to sa z vonku ozval krik.

,,Frica." povedala kráľovná a zopakovalo sa to isté.

Teraz pred nami stáli dvaja duchovia vojny. Toto neskončí dobre. Alex, medzi tým zapol svetlo. Slnko síce zmizlo, ale elektrina zatiaľ ide.
Konečne sme si boli tvárou v tvár.

,,Čo tu chcete?" vyštekla som. Bolo to asi hrozivé keďže o krok ustúpili. Nakoniec sa aj podujali k odpovedi.

,,Teba."

Ich hlasy odpovedali zborovo a chladne. Zarezávali sa do kostí ako najostrejšie britvy. Na nič nečakali a okolo mňa sa zjavil kruh z čierneho ohňa. Odrezali ma od ostatných. V kruhu boli len oni a ja. Ja a oni. Ostatní stáli za kruhom ako diváci. Nick sa pokúsil premiestniť ku mne no odhodilo ho to dozadu.

V mojej ruke sa objavil môj meč. Pevnejšie som ho chytila a nechala vzplanúť plameňom môjho ohňa. V ich rukách sa zjavili gule z čierneho ohňa. Boj sa začal.
Narábala som z mečom rýchlo a presne. Medzi tým som na nich posielala prúdy vody aj vzduchu. Všetko okolo bolo v plameňoch. Dúfam že tu Alex nemal nejaké dôležité veci. Znovu som sa zahnala mečom a hrotom som porezala ruku jednej z nich. Na počudovanie, nehojilo sa jej to.
Švihala som mečom po obidvoch duchoch. Ich útoky strácali silu zatiaľ čo ja som stále zvyšovala tempo. Vyzeralo to že sa pohybujú spomalene.
Asi im došlo že ma tak ľahko neporazia. Obidve sa zrazu vyparili. Ich oheň tu však zostal. Zatvorila som oči a vypustila zo seba vodu. Ich oheň tá voda pomaly pohltila. Po líci mi stiekla osamelá krvavá slza.
Pustila som meč a on z rachotom dopadol na zem.
Nick bol okamžite pri mne, no tiež sa nezmohol na slovo.
Len sme tam stáli a pozerali na miesto odkiaľ zmizli. Stáli sme tam v objatí.