Božie dieťa ✔

Epilóg

  Nick

Sedím na pláži...
Milovala ju...
Je to už pol roka, čo je preč. Moja milovaná Lottie. Nedostala šancu vidieť toto more v jeho plnej kráse, no i tak ho milovala.

Spomienky sa derú na povrch a to mi spôsobuje bolesť. Bolesť, bola prvé čo som cítil aj keď zmizla. Bolesť zo straty je horšia ako tá fyzická.

Cítil som z Lottie, že to zvládla. Keď začala vyprchávať energia portálu, spustil som stenu. Udržať ju nebolo až tak ťažké.

Prvé čo som zbadal bola ona, ako ledva stojí na nohách. V portáli sa zatiaľ strácal posledný z duchov.
Cítil som z toho problémy. Rozbehol som sa k nej tak rýchlo, ako som len dokázal. Musel som ju odtiaľ dostať.
Moje obavy sa však ukázali ako oprávnené. Ruka temnej sestry ju chytila za nohu a začala ťahať zo sebou. Jej výkrik sa mi zarezal hlboko do uší. Snažil som sa ju zachytiť, no bolo neskoro. Stratila sa mi pred očami.

,,Milujem ťa."

Počul som jej hlas v mojej hlave. Bol tichý a slabý, no roztrhal mi srdce na milióny drobných častí, ktoré už nikto nikdy nedá dohromady.

Bolesť.
Cítil som ju viac, než kedykoľvek predtým. Postupne sa k nej pridávala i beznádej a v srdci som pocítil prázdnotu. Pohltila ma.
Najmocnejší starobylý, no teraz tak slabý a bezbranný.
Preklínal som sa, že som ju nestihol zachrániť. Bolesť vystriedal hnev. Hnev na seba samého.
Hrobové ticho lesa som prerušil výkrikom plným hnevu i bolesti.
Uľavilo sa mi však len trochu.

Keď som sa vrátil do osady, čakala ma ďalšia zlá správa.
Kráľovná je mŕtva.
Síce sa ma to nedotklo tak, ako strata Lottie, tiež to bolelo.

Stále mám pred sebou jej úsmev. Najkrajší, aký som kedy videl.
A jej oči. Krásne a zaujímavé. Chladné i láskavé. Temné i svetlé.
Jej vôňa. Jemná, no i výrazná zmes kvetín.

Nemôžem si pomôcť. Každý deň chodím do jej domu v nádeji, že ju tam nájdem. Bude tam znudene ležať a poteší sa mojej prítomnosti.
No osud mi to nedopraje. Vždy ho tam nájdem prázdny, a jediné čo tam po nej ostalo okrem vecí je jej dokonalá vôňa.
Tak mi chýba.

No teraz je to inak. Dnes ideme do paláca, nová kráľovná Angelina Rose IV. má reč na kráľovnin pohreb. Nebude ani chýbať rozlúčka s Božím dieťaťom.

Naplnila legendu. Bojovala do posledných síl. Ukončila vojnu, no nevládla. O tom, že navždy zmizne sa tam však nepísalo...