Božie dieťa ✔

9.kapitola

Moje myšlienky vyrušilo zaklopanie. Do izby nakukla Dagova hlava.

,,Už sú tu."

Srdce automaticky nahodilo vyššie tempo. Pomalým krokom som ho nasledovala do neznáma. Svojimi roztrasenými prstami som si žmolila lem mikiny.
Vyšli sme na nádvorie.
Stáli tam traja ľudia. Jedna z nich bola Christin. Potom tam bol chlap asi o dve hlavy vyšší než ja a strašne svalnatý. Mal trochu dlhšie hnedé vlasy. Výrazné sivozelené oči doslova žiarili a v pravom obočí mal jazvu, no na kráse mu rozhodne neuberala. Nemohol mať viac ako tridsať rokov. Dievča vedľa bolo od neho o pol hlavy nižšie. Čierne vlasy mala zopnuté v perfektnom vrkoči, ktorý mala prehodený cez plece. Jej čierne oči kontrastovali s jej bledou tvárou, no moja tvár bola ešte bledšia. Pozerala na mňa s úsmevom na perách. Podľa jej výzoru som tipovala, že je démon. Svojej predstavy o čiernych duchoch som sa vzdala.

Keď sme k nim došli, dievča sa mi hodilo okolo krku. Bola som mierne prekvapená jej reakciou. Samozrejme v dobrom.

,,Som Clave, teší ma."

,,Ja som Lottie."

Potom som sa otočila k tomu chlapovi. Tiež mal na tvári úsmev. Podal mi ruku.

,,Som Alex."

,,Lottie."

Toto nebolo vôbec zlé. Rozlúčila som sa z Christin a Dagom. Potom Clave chytila za ruku mňa aj Alexa a svet sa rozmazal.
Keď sa znova zaostril, neboli sme už na nádvorí ale v nejakej pracovni. Takže toto je tá schopnosť premiestňovania? Zaujímavé a praktické. Hneď na to zmizla a zostala som s Alexom sama. On mi začal vysvetľovať.

,,Kráľovná hovorila, že si o lovcoch už čítala takže úvod preskočím. Ako som už hovoril, volám sa Alex a som vodca lovcov. Sme niečo ako tajné jednotky obrany tohto sveta. Nenútim ťa pridať sa k nám. Naučíš sa brániť a potom to už bude len na tebe.

Takže toto je moja pracovňa, hocikedy budeš niečo potrebovať, príď sem, lebo tu trávim väčšinu času. Na večeru po teba príde Clave. Zajtra ti predstavím tvojho partnera. S ním budeš trénovať. A teraz poď, ukážem ti ostrov."

Nasledovala som ho dole točitými schodmi ktoré boli za dverami pracovne. Na ich konci bol východ. Tá pracovňa sa nachádza v strome? Vážne? Ale musím uznať, že je to pekné. Mohutný strom s košatou korunou siahal do obrovskej výšky.
Takže toto je hlavný strom.

Ukázal mi halu kde sa trénuje, ošetrovňu, pláž, jedáleň a odprevadil ma až k domu kde budem bývať.

Môj dom sa nachádzal na strome a vedľa neho bol ešte jeden podobný. Vlastne všetky stavby tu sú v súlade s prírodou. Buď sú na stromoch ako ten môj, alebo sú to len nízke prízemné stavby.
K domčekom na stromoch vedú lanové rebríky alebo len dosky nabité do stromov tvoria provizórne schody.
Domy boli na stromoch i pod nimi. Celkovo toto celé pôsobilo ako malej má dedinka v lone prírody. Proste nádhera.

Alex sa vybral niekde preč a ja som po lanovom rebríku liezla hore. Našťastie to nie je až tak vysoko.

Otvorila som vchodové dvere a ocitla sa v predsieni. Pokračovala som ďalej do veľkej izby. Steny boli biele a nábytok bol z čierneho dreva. Jedna celá stena bola presklená s nádherným výhľadom na lesy ktoré obklopujú túto "osadu". Pri stene bola vcelku veľká posteľ aj s nočným stolíkom. Obďaleč je veľká skriňa plná čierneho i tmavozeleného oblečenia. Na stene viseli obyčajné hodiny.  Ďalej tu bol stôl a dvere do kúpeľne. Tá bola vykladaná čiernymi kachličkami a všetko v nej bolo biele. Tento domček je malý, ale útulný. Hlavne by ma zaujímalo ako sem natiahli elektrinu a vodovod.

***

Po chvíli (trochu dlhšej chvíli) som za začala hrozne nudiť. Rozhodla som sa zistiť, kto vedľa mňa býva.
Zaklopala som na vchodové dvere susedného domčeka a ozvalo sa  ,,Ďalej!"
Vošla som dnu a na posteli ležala Clave. Vedľa seba mala MP4 a počúvala na nej hudbu. Len čo ma zbadala, vybrala si slúchatka a urobila mi miesto na posteli. Som rada že je moja susedka ona. Chvíľu sme sa rozprávali a potom navrhla, či nechcem tiež nejakú techniku. Tak sme sa premiestnili k hlavnému stromu.

Obišli sme ho a vošli do menšej budovy, kde bola technika. Nemali tu však mobily ani telky. Sú tu zakázané. Zobrala som si bielu MP4 aj s bielymi slúchatkami a čierny notebook. Sú na ňom zablokované všetky funkcie komunikácie, čo je škoda.

Poďakovala som sa a vrátili sme sa do môjho domčeka. Rozlúčili sme sa a do večere som si stiahla niekoľko pesničiek.