Božie dieťa ✔

5.kapitola

Spolu s Dagom sme vyšli po schodoch hore a zamierili do čajovne kde už čakala kráľovná.

Usadila som sa k stolu na voľnú stoličku a sledovala som ju, ako pije čaj z nádherne zdobenej porcelánovej šálky. V rovnakej šálke čakal čaj aj pre mňa. Jemný, krémovo biely porcelán s rôznymi kvetinami a lístočkami ladili s maľbami na stenách útulne zariadenej čajovne. Dag opustil bez slova miestnosť a zostali sme tu samé.
Kráľovná položila šálku a milo sa usmiala.

,,Asi sme nezačali najlepšie že? Takže prosím, volaj ma Christin."

,,Dobre, Christin. Môžem sa pýtať?" začala som trúfalo.

,,Samozrejme."

,,Ako som sa sem dostala?"

,,Premiestňovacím kúzlom démona."

,,Démona?? Oni existujú?" bola som zmätená.

,,Áno existujú. Toto je Dimenzia Yeta. Nachádza sa na zemi ale v inom magnetickom poli. Obyvatelia nie sú ľudia, ale magické bytosti."

,,Aké magické bytosti?"

,,Anjeli a démoni, upíry a vlkolaci, mágovia a lovci či rôzne iné bytosti ktoré si ani len nedokážeš predstaviť. Mágov a lovcov asi na zemi nepoznáte, že?"

,,Nie."

,,Lovci sú ako ľudia, len sa im zaceľujú rany rýchlejšie, sú silnejší a celkovo majú lepšie zmysly. Spolupracujú s bytosťami, čo sú na strane dobra a lovia bytosti z temnej strany. Taktiež chránia tých, ktorí to potrebujú. Mohli by sme ich považovať za špeciálne jednotky. Najčastejšie spolupracujú s démonmi, lebo anjeli bývajú väčšinou namyslení a radi sa spoliehajú sami na seba.
Mágovia sú niečo ako čarodejníci. Ovládajú živly a vidia aury. Dag s Edvinom ťa priniesli preto, lebo si mala auru. Mŕtvy nemajú auru a to ťa robí výnimočnou. Samozrejme aj tvoja schopnosť samoliečenia je zaujímavá."

,,Kto každý má tu schopnosť?"

,,Ja ju mám len preto, že som kráľovná. No majú ju anjeli a démoni, čiastočne aj upíry a vlkolaci." mala som čo robiť, aby mi nevypadli oči z jamiek. Je to ako nepodarený fantasy film.

,,To znamená že som jednou z nich?"

,,Nemusí to znamenať vôbec nič."

,,Dobre, ale vysvetlíte mi čo sa so mnou stalo?"

,,Čo tým myslíš?"

,,Keď som sa zjavila v tom lese, úplne sa mi zmenilo telo. Odvtedy som oveľa nižšia a chudšia. Moje vlasy sú o polovicu dlhšie a hlavne moje oči zmenili farbu."

Christin si ma chvíľu premeriavala pohľadom a uprene skúmala hlavne moje oči. Vyzeralo, že na niečo prišla, no jej pokojný výraz ma privádzal do šialenstva. Pôsobil pokojne, zatiaľ čo ja som sa vnútri niekoľkokrát psychicky zrútila. Bolo toho na mňa priveľa. A hlavne, ešte stále neviem čo je to vlastne so mnou!

,,Neviem čo to znamená. Môžeme ísť do knižnice a na niečo určite prídeme. No tu zostať nemôžeš, preto zajtra pôjdeš na ostrov lovcov a naučíš sa bojovať. V tomto svete sa ti to zíde. A potom uvidíme "

Zhrozene som sa na ňu pozrela. To že sa mám o jednej ráno hrabať v knižnici sa dá vydržať ale ísť k lovcom a bojovať? To nie je nič pre mňa. A pri lovcoch sú aj démoni. Ja si démonov predstavujem ako čiernych duchov. A bude ťažké si na to zvyknúť. No prečo by som tu nemohla zostať? Za tým určite niečo bude.

,,Nie! Určite je aj iné riešenie." znela som zúfalo, no netrápilo ma to.

,,Toto je zatiaľ najlepšie riešenie a je len dočasné." upokojovala ma Christin.

V tom sa všetky šálky na stole, vrátane čajníka a nádobky z cukrom rozleteli na drobné kúsky. Všade bol rozbitý porcelán. Christin vyzerala rovnako prekvapene ako ja.

,,A-ako si to spravila?"

,,To som nebola ja. To si bola ty Lottie."

,,Ale ja neviem ako som to spravila!"   bola som vydesená. Čo všetko ešte dokážem?

,,Neboj sa. Teraz už na určite viem, že človek nie si."

,,Tak čo teda som?"

,,To zistíme v knižnici."

Knižnica sa nachádza na tom istom poschodí ako čajovňa. Je obrovská. Police z knihami sú usporiadané v úhľadných radoch a bolo tu strašne ticho a čisto. Ani zrnko prachu. Ľutujem tých ľudí, ktorí to tu musia pratať. Mne sa nechce pratať moju izbu, pričom knižnica je niekoľkonásobne väčšia. Chudák upratovačky.
Sadla som si k jednému so stolov a o chvíľu mi Christin doniesla kopu kníh. Ona sama mala ešte väčšiu na vedľajšom stole a pustila sa do hľadania. Ja som mala knihy o lovcoch a ich ostrove, ich histórii a zvykoch, aby som o nich aspoň niečo vedela.