Príliš Veľa Snehu 2

9.

„Poslední dvaja varia večeru!" vyhlásila Tamara, len čo si vopchala plastikový ski pas do vrecka na rukáve bundy a rozbehla sa k našim veciam. Nasledovali sme ju ako taký zbesilý dav fanúšikov. Z kopy vybrala žiarivo ružový snowboard a biele topánky s cukríkovo ružovými šnúrkami. Ku kockovanej ružovej budne sa jej to hodilo dokonale. Ja som na rozidel od nej vyzerala akoby som vyliezla z vrecka sušeného kandizovaného ovocia aj so svojou zelenou bundou, žltými lyžami a červenými nohavicami. Bola som si však istá, že keby som sa aj niekde stratila, tak by ma poľahky našli, čo ma jediné upokojovalo. V hlave som si však pripomenula, že zajtra si zoberiem radšej čierne lyžiarske nohavice, nech toľko nežiarim. Zhodila som z nôh topánky a rýchlo som sa pustila do nazúvania lyžiarok, čo bolo neskutočne obtiažne. Mala som pocit, že si skôr zlomím prsty, než aby som sa konečne obula. Rišo vedľa mňa sa zohol po paličky a pár ráz pokrčil nohy v kolenách, aby zistil, či má všetky svorky dobre zapnuté. Bol jediný chalan ktorý nesnowboardoval, ale nevyzeral, že by mu to vadilo.
Jediný, kto sa do našej malej súťaže nezapojil bola Baša, ktorá si vykračovala k nám. Ona totiž variť chcela, pretože to bola jej najväčšia doména a nešťastník ktorý to s ňou schytá v kuchyni bude ešte ľutovať. Trochu som dúfala, že to nebude Greči, pretože by som nedala ruku do ohňa za to, že ho nedobodá nožom, ak ju pri varení naštve svojim flegmatickým prístupom. A že ona berie varenie naozaj vážne!

Pripla som sa do lyží a spustila som sa k vleku. Bolo mi jedno kto večer varí, hlavne, že to nebudem ja a konečne si užijem aj trošku súkromia s Marošom. Aspoň som v to dúfala, zatiaľ čo som nasadala na lanovku spolu s Maggie, Peťou a Rišom. Pozrela som sa do priepasti pod sebou a pevnejšie som zovrela paličky v rukách. Výšok som sa nebála, ale už od detstva sa desím predstavy, že by som z takejto lanovky spadla.

„Predstavte si, že by sa to s nami odtrhlo a my by sme sa zosypali dole!" vyhlásila Maggie veselo, akoby mi čítala myšlienky.

„Nie vďaka, to si predstavovať nebudem!" Peťa pokrčila nosom.

„To by bolo brutáálne!" nadchol sa Rišo.

„Myslíte, že by sme to prežili?" dal ďalšiu otázku do plena. Obdivovala som namrznuté stromy a to, aký sú ľudia pod nami malinkatí.

„Jedine, ak by tu bol nejaký záchranár." pípla som, aby som sa zapojila do konverzácie.

„Greči je zdravotník." oznámila nám Maggie.

„To by som skôr umrela, než aby ma zachraňoval!" Peťa pokrútila hlavou a ja som sa obávala, že sa Maggie urazí, no tá bola v pohode, veselá ako vždy.

„Jasné, že by si umrela! Pretože by najskôr zachraňoval mňa!" nemilo sa zasmiala. Rišo sa uchechtol a pokrútil hlavou. Všetci štyria sme sa zborovo postavili z lanovky, ktorá nás dostala až na vrchol kopca a keď som sa pozrela nadol, zakrútila sa mi hlava a žalúdok mi zvieral nepríjemný uzol. Snažila som sa upokojiť predstavou, že takto je to vždy, než si na daný kopec zvyknem, no tentoraz to bolo horšie. Kopec sa zhora zdal nebezpečný a obávala som sa, že ani prítomnosť zmäteného Grečiho mi nepomôže, ako sa na ňom doriadim! Napriek svojim pocitom úzkosti som sa však zhlboka nadýchla a odpichla som sa paličkami. Moja slávna jazda sa však skončila o niekoľko metrov ďalej, keď som sa pokúsila urobiť oblúčik na zľadovatenom povrchu. S námahou som sa postavila a skúsila som to znova, no dopadla som podobne.
Teda...dopadla som.
V podstate som sa celú dĺžku kopca snažila len nepadať a keď už, tak sa aspoň na prvý raz postaviť.
Utrepli nielen moje kolená, stehná, boky, paže a ramená, ale predovšetkým moje ego, najmä ak vezmeme do úvahy, že som to týmto padavým spôsobom jazdy skúšala dva, či trikrát. Okrem toho ma tiež neskutočne hnevalo, že všetci ostatní z mojich aj Marošových priateľov jazdia ako takí snežní bohovia. Možno len Danka raz či dvakrát spadla, a ešte Maroš s Kamilom, ktorí mali neúnavnú potrebu sa predháňať v tom, kto je na snowboarde lepší. Marošovu dosku s kľukatým vzorom som spoznala okamžite, najmä keď vyletel na mostíku a otočil sa o tristošesťdesiat stupňov s provokatívnym zaujúkaním.
Nasledoval ho Greči, na snowboarde ani zďaleka nie tak neistý, ako pri rozprávaní sa s ľuďmi. Mal zelený snowboard s jeleňom, zospodu poriadne doškriabaný.
Tretia skočila Tamara, ktorej neónovoružový snowboard svojim odrazom zafarboval sneh. Keď vyletela do vzduchu, moje sebavedomie utrpelo ťažkú stratu. Vrkôčiky jej viali spod čiernej prilby a keď zabrzdila, víťazoslávne si tľapla so svojimi kamošmi.