Príliš Veľa Snehu 2

16.

„Celý svah patrí nám!" zastrájal sa Kamil a bojovne škúlil na svojho mladšieho brata. V podstate mal pravdu, pretože ozaj nebolo veľa ľudí, ktorí by posledný deň v roku trávili na lyžiach, hoci...aj takí sa našli. Bolo ich však podstatne menej ako včera a väčšina mala pod tridsať. Všetko to boli skupinky, ktoré si tiež prišli užiť Silvestra do hôr, kdesi na chatu, s kamošmi a tak. Predpokladám, že žiaden z členov ich partie si nezlomil nohu, keď sa spúšťal dole kopcom na pekáči, takže boli pochopiteľne všetci rozjarení.

„Ale čo! Rodinka je tu!" Zasmial sa Medveď Hnedý v bunde od Notrh Face -celkom inej, ako naposledy- a tváril sa, že je nás veľký kamoš a nie, že sme si najskôr mysleli, že nás pešo poženie až do chaty vzdialenej dvadsať kilometrov.

„Dnes len jedenásť." vyhlásil teatrálne Ajo, akoby to bol on, kto je za nás všetkých zodpovedný a kto má najviac komunikačných zručností. Jednoznačne bol fešák a sociálne kompetentný, no na jeho mieste by som sa rozhodne netvárila takto žoviálne.

„A čo? Ste troch stratili?!" Medveď sa opäť zasmial a pošúchal si dlhú bradu. Na Maggie bolo citeľne vidieť, že by si na ňu tiež rada siahla. Tentoraz nedržala za ruku nikoho. Stála medzi Kamilom a Grečim a v rukách držala svoj snowboard v líškami. Zaujímalo by ma, ako taký hipsterský kúsok vôbec našla ale vôbec by som sa nedivila, keby mi potom povedala, že ho vyhrala vo vyzliekacom pokri na charitatívnej akcii vo Švajčiarsku, alebo čosi také. A už som sa naučila, že pri nej takéto veci nie sú nemožné.

„Dvoch, ale nie. Len....si od nás chceli dať pokoj!" Ajo mrkol na Tamku, aby mu nejako pomohla.

„No áno, sesternica so svojim drahým asi zarábajú na ďalšieho malého lyžiara!" prehnane veselo sa zasmiala a my sme sa k nej akosi oneskorene pridali.

„Očividne." Pokladník si nás stále podozrievavo premeriaval, no potom mávol rukou a podal nám skipasy.

„Šťastný Nový Rok, ujo." zaželala mu Peťa a natiahla si rukavice, aby si mohla vziať lyže od úbohého Sama, ktorý jej ich doteraz niesol.

„To si dúfam žartovala!" zatiahla Danka úzkostlivo k Tamare.

„Dúfajme!" zasmiala sa kučeravá krásavica a sadla si na sneh, aby sa prezula. O niekoľko minút sme už všetci spolu stáli na vrchole kopca a pripravovali sme sa na zjazd nášho života. Keby v pozadí hrala dynamická hudba a nie Helenka Vondráčková z rádia Vlna, cítila by som sa ako v najnovšom komediálnom filme z Československej produkcie.

„Dnes ti to nedarujem!" Maroš mrkol na Kamila. Ten si vytiahol golier bundy vyššie a bojovne stiahol obočie.

„Na tri," odpočítavala Maggie. Vyzerala ako dredaté stelesnenie umenia. Na snowboarde. Odštartovala a všetci sme vyrazili. Jaro predo mnou urobil ostrý oblúčik a preskočil dunu, ktorú urobil Greči. Bola som posledná a šla som veľmi opatrne, aby som nespadla. Celkom mi to takto vyhovovalo, pretože som aspoň videla, ako si to všetci skvele užívajú. Po niekoľkých zjazdoch som bola príšerne spotená, no na konte som mala len tri pády, čo ma tešilo, ak vezmeme do úvahy, že som sa včera takmer zabila.

„Ty somár sprostý!" Ajo strčil do Maroša a ten mu to okamžite vrátil.

„To čo si dovoľuješ robiť takéto otočky debilné!" obaja sa sácali a rehotali.Vyzeralo to, že sa pobijú len tak pre zábavu.

Mužov hádam nikdy nepochopím.

„Deti." skonštatovala Peťa. Ryšavé vlasy mala spletené v dvoch priberaných vrkočoch a jej očná linka bola dokonalá.

„Ty si šialená, že sa maľuješ ešte aj na svah." pokrútila som hlavou so smiechom.

„Ja jej to opakujem stále." pridala sa Danka.