Príliš Veľa Snehu 2

40.

"Beriem hornú sprchu!" zvolal Samo hneď ako posledná vidlička cinkla o prázdny tanier. Akoby to boli preteky. Ani sa mu nedivím, posledným trom sa totiž zvyčajne neujde teplá voda.

"Ja záchod na prvom poschodí!" k súťaženiu o sociálne zariadenia sa pridal aj Ajo, ktorý svojim uvoľneným, nedbalým a celkom príťažlivým spôsobom zmizol na schodisku. Baša sa uškrnula a pokrútila hlavou.

"Nie je tam toaletný papier!" podotkla, keď zbadala môj nechápavý pohľad.

"Idem spratať riady...nech je rad aj na mne." ponúkol sa Maroš, ktorý vyzeral vyčerpane a sexi zároveň a ja som si uvedomila, ako príšerne mi chýba to, že sa ma za celé tie posledné dni ani na sekundu nedotkol, ak teda nerátam výchovné a upokojujúce pohladenia po pleci.

"Konečne!" uľavila si Baša a jej zovreté päste vyleteli do vzduchu, akoby nečakala na nič iné, než len na moment, kedy sa špinavých tanierov ujme aj niekto iný, než ona. Za dnešok sa u nej vystriedala ozaj pestrá škála emócií a som rada, že večer zakončila tými pozitívnymi. Dávalo mi to nádej, že všetko bude zase v poriadku, keď už aj ona vidí svet vo svetlejších farbách.

"Idem si zapáliť!" vyhlásil Jaro a nonšalantne sa zdvihol z kresla. Do predsiene mu stačili tri kroky a z háčiku si vzal svoju bundu.

"Idem s tebu!" pridal sa Greči okamžite.

"Ondrej...." zatskala Maggie výchovne, venujúc mu prosebný pohľad.

"Šak ty nemosíš!" mykol plecom a zavrel za nimi dvere.

"Au!" Tamara sa akože bolestne chytila za srdce, pohladila svoju dredatú kamarátku po líci a zmizla v dome.

"To bolo....divné!" podotkla Maggie zmätene. "Ani si nespomínam, kedy sme naposledy robili niečo oddelene!" priznala.

"Hádam, že Gregor sa nebozkával s Kamilom!" pípla Peťa.

"Nevolá sa Gregor!" pripomenula som jej akosi zo zvyku.

"Ale mal by sa!" vrátila mi to.

"To sa neráta!" Maggie odula pery a začala sa pohrávať so svojimi blond dredami. Aj keď sa mi už nezdala ako jediná čistá nositeľka pozitívnej energie, stále som k nej pociťovala akési nezastaviteľné sympatie, ktoré vo mne budili túžbu byť s ňou kamarátka a dúfala som, že sa ešte stretneme. Hoci, som si istá, že na túto chatovačku sa budeme všetci snažiť rýchlo zabudnúť.

"Ale ráta!" pridala sa Danka.

"Ja by som sa s Gregorom aj tak nebozkával!" podotkol Kamil, na ktorého prítomnosť sme úplne zabudli. "Ak teda chcete vedieť môj názor!" nastavil ruky v obrannom geste.

"Láska..." zakňučal Rišo. Baša mala aktuálne jednoznačne navrch a on si to kompenzoval hraním sa na zbitého psa.

"Čo?" jej vyjadrovanie nebolo ani spolovice také sentimentálne.

"Môže sa náš syn volať Dionýz?" navrhol.

"Prepána!" ušlo Peti.

"A ak to bude dcéra?" Bašina tvár ostala bez jediného náznaku citu.

"Bude to dcéra?" akoby náhle ožil.

"Ja. Neviem!" rozhodila rukami. Začínalo sa to opäť zvrhávať na manželské hádky. "Ježiši Kriste, pomôž mi!" prešla si dlaňou po plochom brušku, akoby sa chcela svojmu dieťaťu vopred ospravedlniť za takého švihnutého fotra.

"Na svätých si mala myslieť skôr!" rýpla si do nej Peťa a Danka sa uhla, akoby tušila, že Baša po našej kamarátke skočí a uškrtí ju holými rukami. Dvihla som sa z gauča a nepozorovane som sa snažila vypariť, možno pomôcť Marošovi s tými riadmi, nech si ho na chvíľku ukradnem len pre seba. Po špičkách som prešla ku kuchyni a zastavila som sa s rukou na dverách. Že nejdú zatvoriť sme všetci vedeli, no aj tak sa o to niekto snažil. Cez škáru širokú dobrých dvadsať centimetrov som videla iba Maroša.

"Hej, nechaj to tak, dobre?" prihováral sa druhej osobe. Ľahko som si dala dve a dve dokopy.

"Ja len nechápem, prečo tu riešime takéto blbosti!" Tamarin hlas sa nedal prepočuť. Znel úplne čisto a jasne a až strašidelne rázne. Akoby mali finálne obchodné rokovanie na ktoré som ja nedostala pozvánku.

"No tak je naštvaná!" vysvetľoval jej, omnoho pokojnejšie než kedykoľvek predtým, teda čo sa času, odkedy spala s Petrom týka.

"Ale ju to prejde, uvidíš. A potom to už bude fajn...nemám ťa zakázanú!" uchechtol sa a tak nejako podvedome som tušila, že som hlavným predmetom diskusie. Spôsob akým o mne rozprával sa ma vyslovene dotkol. Akoby som bola iba usoplené rozmaznané decko, ktoré treba učičíkať, aby zase poslúchalo. Tamara, pravdepodobne sediaca na kuchynskom pulte, sa naklonila dopredu a dlaňami sa oprela o okrej pracovnej dosky. Kučeravé vlasy jej pritom skĺzli dopredu. Videla som len chumáče tých otravne nádherných vlasov a jej prešibanú dokonalú tváričku. Maroš položil tanier na kopu vedľa nej a vyrovnal pokrčenú handru na riad.

"To s tým Petrom ma mrzí," povedala s hlbokým vzdychom a on jej venoval dlhý pohľad.

"Kvôli mne by ťa to mrzieť nemalo. Malo by ťa to mrzieť kvôli tebe!" ukazovákom jej ďubol do hrude a ona sa uškrnula.

"Malo...ale v skutočnosti ma to naozaj mrzí kvôli tebe!" priznala pohupujúc nohami v bielych adidasových ponožkách. "Keby som vedela, že ťa to tak naštve," pokračovala, "možno by som to celé prehodnotila a ....skončili by sme celkom inak." Znela akoby nehovorila o Novom roku, ale o celom ich doterajšom vzťahu. Akoby ľutovala, že neskončili spolu.

Maroš vzal do ruky ďalší mokrý tanier, ktorý začal zamyslene utierať zízajúc do zeme.

Vybuchla vo mne sopka pocitov a v momente som si nebola istá, či sa rozplačem, alebo tam vletím a jedného z nich udriem, alebo či sa ako vždy najskôr posťažujem Danke, ktorá mi poradí čosi pokojné a racionálne. Našťastie ma však zabrzdila čiasi ruka, ktorá zovrela moje rameno a rázne ma otočila chrbtom ku kuchyni. Stála som zoči voči Grečimu, ktorý smrdel ako cigarety a hľadel na mňa tými strašidelne vážnymi očami.

"Načúvať," vzdychol si, "sa nepatrí!" kývol hlavou smerom k dverám, prehodil si ruku cez moje rameno a než som stihla zareagovať, postrčil ma do kuchyne.