Príliš Veľa Snehu 2

18.

„Každý si teraz povinne dá dva panáky!" zavelil Kamil a dalo by sa povedať, že znel dokonca nekompromisne.

„Ja budem šoférovať." zamrmlala Baša s hlasným, veľmi hlasným a melancholickým povzdychnutím.

„Kto sa ešte hlási?" Samo sa poobzeral po našich tvárach. Rozhodne nechcel ostať vodičom.

„Však...Gregor nepije." Kamil podal kľúče od svojho auta Grečimu.

„Nevolá sa Gregor." ušlo mi, tak nejako zo zvyku a Maggie sa uškrnula asi sekundu predtým, než do seba obrátila pohárik domácej slivovice.

„Och, Ajo!" zatiahla. „To čo tam tí vaši dávajú, detol?!"
Ajo sa len sám pre seba zasmial a tiež si jeden doprial.

„Dezinfikuje zvnútra." žmurkol na ňu a nalial aj Danke.

„Tretí vodič?" Kamil ako vedúci zájazdu zamával kľúčmi od ich rodinného kombíku.

„A však keď ideme v krave, tak netreba tri autá." Rišo sa hojdal na barlách akoby sa mu nikdy nič nestalo a nie akoby minulú noc skuvíňal sedem hodín vkuse.

„Takže pokuty sú na Riška." Tamara mu veselo postrapatila vlasy a kopla do seba svoj druhý povinný panák.

Niežeby bola Silvestrovská dedinská diskotéka nejakou veľavýznamnou akciou, ktorú budú sledovať kamery všetkých televízií a desať tisíce divákov, ale i tak som si pripadala ako taký trhan. Kto by si však pomyslel, že keď ide na štyri dni na chatu, lyžovať a ešte k tomu s ľuďmi ktorých pozná už celé veky, tak bude potreba aj nejaký fajnovejší kúsok? No...možno Tamara v obtiahnutých džínsoch s vysokým pásom a v čipkovanom bielom topíku nad pupok. Kúsok oblečenia, ktorý by som neobliekla, pokiaľ by teplomer vonku nehlásal aspoň tridsať tri stupňov.

„Pripadám si ako taký...bezďák." priznala Peťa a nechala Aja aby jej dolial ich domácu vnútornú dezinfekciu. Pokývala som hlavou a nastavila som štamperlík Kamilovi, ktorý sa oháňal fľašou Tatranského čaju.

„Prisahám, že ne vyzeráš ako bezďák. Možno ako predavačka Nota Bene." uistil ju Jaro s úškrnom.

„Nota Bene predávajú bezďáci." podotkol Maroš.

„Z vlastnej skúsenosti?" pípol Jaro nevinne a venoval úsmev namrzenej Peti.

Hneď ako sme sa zhodli, že ideme všetci vrátane Riša, začal sa obrovský nájazd do našich kufrov. Už nič nikomu nepatrilo a všetci sa snažili vyzerať čo najlepšie, aby sme sa aspoň sčasti vyrovnali milionárskemu zoskupeniu s ktorým sme sa chystali stretnúť. Peťa mala čerstvo vyfúkané vlasy a pokúšala sa Danke namaľovať očnú linku, no neúspešne.

„Radšej si to umy." kývla jej s rezignáciou v hlase. Osobne som sa tešila, že tá moja sa jej podarila a že to bude aspoň nejaký reprezentatívny prvok, keď už mám na sebe Tamarine veľké rifle. Takmer násilím ma donútila vziať si ich, pretože s Petiným super obtiahnutým čiernym rolákom s holými ramenami to vyzerá -podľa jej vlastných slov- neskutočne štýlovo. Pripadala som si všelijako, len nie štýlovo, keď mi zapletala vlasy, no vo výsledku musím povedať, že som vyzerala dobre, teda na človeka, ktorého najlepším kúskom čo si priniesol bol sveter so sobmi. Mohla by som vystupovať v klipe z deväťdesiatych rokov aj s tými Petinými starými konverzami a vôbec všetkým cudzím oblečením, čo som mala na sebe. Moje bolo hádam len spodné prádlo a bunda. Aj ponožky som mala požičané. Biele, najkové, od Jara.

„Si ten najsexi bezďák akého poznám." povedal Maroš oddane a chystal sa ma pobozkať, no jeho kučeravá najlepšia kamarátka ho zastavila.